Meliténsky biskup Akakios je svätcom, ktorého si dnes pripomína Gréckokatolícka cirkev. Jeho meno má grécky pôvod a znamená „nevinný, nie zlý“. Protivník nestorianizmu v Efeze bol biskupom v Meliténach, v súčasnosti mesto Malatia v juhovýchodnom Turecku. Akakios vyučoval Cyrilovu, aj keď nevyjasnenú, Kristológiu. Vymieňal si korešpondenciu s Cyrilom Alexandrijským. Známym sa stal tým, že vystúpil na koncile v Efeze proti Nestorovi. Poslal listy aj do Arménska. K jeho literárnym dielam patrí Homília, ktorú predniesol v Efeze, a dva listy Cyrilovi. Prepodobný otec Akakios, meliténsky biskup, zomrel po roku 438. grkatba.sk

V tom čase, keď ľudia videli, aké znamenie Ježiš urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.” Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám. Keď sa zvečerilo, zišli jeho učeníci k moru, nastúpili na loď a plavili sa na druhú stranu mora do Kafarnauma. Už sa zotmelo, a Ježiš k nim ešte neprišiel. Dul silný vietor a more bolo rozbúrené. Veslovali tak dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď videli Ježiša kráčať po mori a blížiť sa k lodi, a zľakli sa. Ale on im povedal: „To som ja, nebojte sa!” Chceli ho vziať na loď, ale loď bola už pri brehu, ku ktorému sa plavili. Na druhý deň si zástup, čo zostal na druhom brehu mora, všimol, že tam bola iba jedna loďka a že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že sa učeníci odplavili sami. A z Tiberiady prišli iné lode k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán vzdával vďaky. No zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?” Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou. (Jn 6, 14-27)