Jeho meno má latinský pôvod a znamená „požehnaný“. Benedikt, známy ako otec západného mníšstva, sa narodil okolo roku 480 v Nursii, v súčasnosti talianske mesto Norcia v provincii Perugia. Pochádzal zo vznešenej rodiny. Rodičia ho poslali na štúdium do Ríma. Sklamaný nemravnosťou mesta, ktoré po premiestnení sídla Rímskej ríše do Konštantínopolu, bolo v úpadku, sa na istý čas pripojil k asketickej komunite v obci Affile. Odtiaľ sa vydal do jaskyne v údolí Anio pri meste Subiaco. Tam v jaskyni žil tri roky v úplnej samote. Benediktova povesť sa rýchlo šírila. Spoločenstvo pustovníkov z Vicovaro ho pozvalo medzi seba a neskôr si ho zvolilo za predstaveného. Keď sa mníchom zdali Benediktove pravidlá prísne, vraj sa ho pokúsili otráviť. Benedikt skupinu opustil a utiahol sa naspäť do Subiaca. Tam ho nasledovalo niekoľko pustovníkov, ktorí žili pod jeho vedením v 12 malých kláštoroch. Dva z nich existujú dodnes. Okolo roku 529 sa s časťou z nich presťahoval na vrch Montecassino. Tam spísal svoje slávne kláštorné pravidlá „Regula Benedicti“. Jeho duchovno-otcovská osobnosť, múdrosť náuky a svätosť života priťahovala mnohých žiakov, najmä zo samotného Ríma. Kláštor na vrchu Montecassino sa stal pevnosťou západného mníšstva a kolískou benediktínskeho rádu, ktorého charakterizovalo pravidlo: Modli sa a pracuj! (Ora et labora!). Prepodobný Benedikt zomrel 21. marca 547 v Montecassino, kde ho aj pochovali. V roku 673 preniesli jeho pozostatky do benediktínskeho opátstva Fleury vo Francúzsku. Na prosby pápeža Zachariáša (741-752) sa v ôsmom storočí časť z nich vrátila naspäť do Montecassina. Pri opätovnej výstavbe kláštora, ktorý bol počas druhej svetovej vojny zničený, objavili Benediktov hrob s jeho pozostatkami. Pápež Gregor Veľký (590-604), ktorého sme si tiež pred dvoma dňami pripomenuli, vo svojej druhej knihe Dialógov poučným spôsobom opisuje svätcov život. www.casoslov.sk