Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Pokrokový“. Zachované pramene ponúkajú len skromné informácie o živote a činnosti svätého Prokopa. Dnešný svätec pochádzal z bohatej rodiny a bol vzdelaný v profánnych vedách. Oženil sa a mal deti. Neskôr sa vzdal svojho majetku, opustil rodinu a stal sa pustovníkom. Počas obrazoboreckého prenasledovania za cisára Leva V. sa obrazoborecký ihumen Ján Gramatikos z Koštantínopolu pokúsil získať Prokopa na ich stranu. Keď sa mu to však nepodarilo, na príkaz cisára ho uväznili a poslali do exilu. Vo vyhnanstve žil spoločne s vyznávačom Bazilom. Prepodobný otec Prokop Dekapolita zomrel 27. februára okolo roku 820. Pravdepodobne za patriarchu Metoda I. (843-847) ho v polovici deviateho storočia vyhlásili za svätého. V priebehu Veľkého pôstu význam sobôt nadobúda zvláštnu intenzitu, pretože zámerom Veľkého pôstu je "znovuoživenie" kresťanského zmyslu času ako prípravy a putovania a znovuoživenia postavenia kresťanov v tomto svete ako „príchodzích“ a „hostí“ (1 Pt 2, 11). Tieto soboty vzťahujú veľkopôstnu námahu na budúce naplnenie a takto dávajú Veľkému pôstu jeho zvláštny rytmus. Na jednej strane je sobota vo Veľkom pôste „eucharistickým“ dňom, označeným slúžením božskej liturgie sv. Jána Zlatoústeho, a Eucharistia predstavuje vždy sviatok. Jednako zvláštny charakter tohoto sviatku je spojený s Veľkým pôstom ako cestou, trpezlivosťou a námahou, čím sa stáva „prerušením cesty“, ktorej účelom je pripomenúť nám jej konečný cieľ. Toto je zvlášť evidentné z poradia čítaní apoštolských listov (Apoštola) cez veľkopôstne soboty, vybratých z listu Hebrejom, v ktorom typológia histórie spásy, putovania, zasľúbenia a viery v nadchádzajúce veci stojí v centre. Počas druhej soboty počúvame o „posledných dňoch“ - dňoch záverečného úsilia. Sme stále v „dnešku“, ale koniec sa už približuje: „Hľaďte, bratia, aby nikto z vás nemal zlé a neveriace srdce a neodpadol od živého Boha! Ale napomínajte sa navzájom deň po dni, dokiaľ sa hovorí: dnes... Lebo sme sa stali účastníkmi Kristovými, ak podstatu, ktorú sme mali na počiatku, zachováme pevne až do konca...“ (Hebr 3, 12-16). Čítanie z Evanjelia podľa sv. Marka počujeme o tom, ako malomocný hovorí Kristovi: „...Keby si chcel, mohol by si ma očistiť... a (Kristus) mu povedal: Chcem, buď čistý!“ (Mk 1, 35-44). www.casoslov.sk a "Cesta k Pasche" A.Schmemann