V piatok pred touto sobotou sa končí sv. Štyridsiatnica, končí sa štyridsať dní Veľkého pôstu. V sobotu pred Kvetnou nedeľou si Cirkev pripomína zázrak vzkriesenia Lazára, ktorý uskutočnil Ježiš Kristus šesť dní pred židovskou Paschou, počas ktorej trpel (Jn 11, 45 -57). Vzkriesenie Lazára svätá Cirkev oslavuje, ako dôkaz Božej sily Ježiša Krista i ako dôkaz Jeho Vzkriesenia a s tým súvisiac vzkriesenie všetkých mŕtvych. Tento zázrak obrátil mnohých zo židovského národa k viere v Ježiša Krista, ale aj naplnil zákonníkov a farizejov závisťou a ešte väčšou nenávisťou. Táto udalosť sa stala aj hlavným podnetom k odsúdeniu Spasiteľa na smrť. Preto už v prvých storočiach kresťanskej bohoslužby bolo ustanovené túto pamiatku veľkého zázraku pripomínať si pred samým strastným týždňom. Už v štvrtom storočí bola pamiatka na Lazárove vzkriesenie jednou z veľkých sviatkov, ako to možno usudzovať z množstva poučení na tento deň, ktoré napísali sv. Ján Zlatoústy, sv. Augustín a iní. V siedmom a ôsmom storočí svätí cirkevní skladatelia, ako sv. Andrej Krétsky, či Ján Damaský, zostavili osobitné piesne a kánony na tento sviatok, ktoré sa spievajú až dodnes.