Bola dcérou macedónskeho kniežaťa. Od jedného zo žiakov sv. apoštola Pavla (29.6) prijala kresťanstvo. Čoskoro obrátila ku Kristovi aj svojich súrodencov. Irena zložila sľub panenstva. Jej otec Licinius najprv prijímal názory svojej dcéry, ale neskoršie ju nútil, aby obetovala modlám. Pretože odmietla, hodil ju pod kopytá divých koní. Kone dievčaťu neublížili, ale vrhli sa na jej otca. Len Irenina modlitba ho zachránila od smrti. Po tomto zázraku uveril aj Licinius. A Irena hlásala Krista v rôzných mestách, kde ju často mučili. Mučenie bolo doprevádzané mnohými zázrakmi, pre ktoré sa obrátili mnohí pohania. Nakoniec v Solúne bola Irena upálená. Jej pozostatky boli prenesené do Carihradu, kde na jej počesť bolo postavených niekoľko veľkolepých chrámov. Zdroj: Čížek, A.: Synaxár životy svätých. casoslov.sk

V tom čase, keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľký zástup, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?” Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.” Jeden z jeho učeníkov, Andrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých?” Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!” Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc. Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!” Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov. Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.” (Jn 6, 5-14)