Poznávam ťa podľa meča, čo má ostrie hrozivé, poznávam ťa podľa očí, čo merajú silou zem. Ty z posvätných kostí Grékov bola si nám vyňatá a jak dávno statočná buď pozdravená, sloboda! To sú slová Hymny za slobodu z pera gréckeho básnika Dionysia Solomósa, ktoré vznikli v pohnutých časoch zápasu za národnú nezávislosť a ktorú si Gréci spievajú dodnes. 25. marca si bude celé Grécko pripomínať 200 rokov od symbolického začiatku tejto revolúcie. A opäť nám ho stvárňuje ďalšie umelecké dielo – historická scéna z obrazu Theodorosa Vryzakisa, na ktorej metropolita Germanos práve 25. marca 1821 posväcuje bielo-modrú vlajku povstalcov. Grécky boj za oslobodenie spod osmanskej nadvlády a úsilie o vznik vlastného štátu inšpiroval vo svojej dobe prakticky celú Európu. Politici, ale aj umelci vyzývali k podpore Grékov a fantazírovali o obnove mýtickej Helady. Tzv. grécka múza však mala často veľmi ďaleko od reality a cesta k nezávislému gréckemu štátu viedla neraz cez potoky krvi, ale aj cez vnútorné spory a sklamanie. Ako teda vyzeral boj Grékov za svoju slobodu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom Marekom Meškom. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.