„Po hraní Chopina sa cítim, akoby som plakal nad hriechmi, ktoré som nespáchal a smútil nad tragédiami, ktoré sa ma netýkali.“ Tieto slová írskeho spisovateľa Oscara Wildea azda najlepšie charakterizujú hudbu poľského hudobného génia Fryderyka Chopina. Jeho mazurky, polonézy, valčíky, prelúdia či etudy ponúkajú poslucháčovi niečo zo sveta, v ktorom sa rozlieha spomienka na stratené šťastie a nostalgia za ďalekým domovom. A práve to je na Chopinovi zaujímavé – akoby smútok mohol mať v sebe aj niečo sladké, návykové, čomu sa človek sotva dokáže ubrániť. Život Fryderika Chopina sa v mnohom podobá práve tomuto obrazu strateného šťastia. Už ako dvadsaťročný sa stal emigrantom, ktorý musel opustiť svoju vlasť i rodinu. Zo zázračného dieťaťa sa stal lev parížskych salónov, ale aj muž, na ktorého čoraz ťaživejšie doliehali osobné útrapy, chatrné zdravie a odlúčenosť od domova. Ako sa teda rodila Chopinova hudba a akým životným príbehom si prešiel tento hudobný virtuóz? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s klaviristkou a pedagogičkou na VŠMU Jordanou Palovičovou. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.