Pád z politického vrcholu až do pozície robotníka sledovaného tajnou políciou - takto by sme mohli v krátkosti charakterizovať zhruba dva roky v živote Alexandra Dubčeka. Ten sa v roku 1968 stal symbolom Pražskej jari, teda reformného politického procesu v Československu, ktorý zastavila až invázia vojsk krajín Varšavskej zmluvy. Do tohto momentu sa tešil mimoriadnej popularite a aj počas toho, ako ulice českých a slovenských miest zaplnili okupačné tanky, bolo jeho meno jedným z hlavných hesiel odporu. Čo však v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch zostalo z jeho politického kapitálu? A ako sa napokon ocitol v pozícii nežiaducej osoby, ktorú by komunistické špičky videli najradšej za hranicami štátu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o Alexandrovi Dubčekovi v období normalizácie rozprával s historikom Petrom Jašekom z ÚPN. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.