Ak sa dnes prejdete ulicami Bruselu, ohúri vás krása a veľkoleposť viacerých verejných budov a námestí. Hoci je dnes Belgicko rozlohou menší štát než Slovensko, jeho hlavné mesto dodnes vyvoláva dojem dôstojného sídla impéria, ktoré sa kedysi rozkladalo na africkom kontinente.Kráľ-staviteľ, tak sa neraz hovorí práve o Leopoldovi II., ktorý sa výrazne zaslúžil o výstavbu tohto mesta. Málokto už ale tuší, že toto bohatstvo, krása a veľkoleposť boli vykúpené krvou tisícok či miliónov neznámych ľudí.Viac než 20-ročné obdobie existencie tzv. Slobodného konžského štátu, ktorý bol prakticky súkromným vlastníctvom tohto belgického panovníka, sa stalo synonymom pre najtemnejšie stránky európskeho kolonializmu.Honba za bohatstvom prostredníctvom obchodu s kaučukom či slonovinou a neustále drancovanie prírodných zdrojov vnútrozemia čierneho kontinentu, znamenala pre obyvateľstvo vtedajšieho Konga nesmierne utrpenie. Symbolom tzv. „Slobodného konžského štátu“ sa stala odseknutá ruka a za údajným humanizmom a šírením civilizácie v Afrike sa v skutočnosti skrývalo násilie a ešte horšie otroctvo.Ako teda bola vôbec možná katastrofa takýchto rozmerov a ako sa dnešná belgická či všeobecnejšie európska spoločnosť pozerá na Leopolda II. i celé koloniálne obdobie?Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou Jarmilou Brezinovou.See omnystudio.com/listener for privacy information.