"Pri ohníku v pustej hore presedával noci a napájal fantáziu zjavmi, ktoré čaril oheň, nočné vtáctvo a skučiaci vietor." Takto sa o Jankovi Kráľovi vo svojich Dejinách literatúry slovenskej vyjadril literárny historik Jaroslav Vlček. A nebol jediný, kto sa takto na tohto básnika, vari najznámejšieho predstaviteľa slovenského romantizmu, pozeral. Janko Kráľ si vyslúžil povesť podivína, osamelého a zadumaného mladíka, skrátka divného Janka, ktorý do slovenských literárnych dejín vstúpil predovšetkým svojimi baladami a dumami. Tie boli stelesnením jeho vlastného duševného sveta a zároveň aj reflexiou búrlivej doby, v ktorej žil. Často sa s výhradami staval i proti vlastnej štúrovskej generácii. Bol azda revolučnejší než mnohí jeho vrstovníci, no o to s väčším sklamaním prijímal svoj ďalší život, spútaný v úradníckej službe a rodinnými povinnosťami. A to až do tej miery, že sa napokon i ako básnik odmlčal. Napriek tomu nám po Jankovi Kráľovi zostalo rozsiahle básnické dielo, ktoré patrí ku klasickému kánonu našej literatúry. Kým bol tento pozoruhodný muž a prečo sa na sklonku jeho života o ňom hovorilo ako o zamlknuvšom básnikovi? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Danielou Kodajovou z Historického ústavu SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.