57:41
Podcast: Dejiny
Ženskému hnutiu nevďačím za nič - vyhlásila Železná lady a stala sa najsilnejšou ženou planéty
03.06.2023
„O koľko lepším miestom by bola Británia, ak by barónka Thatcherová nikdy neexistovala! Jej politika by bola menej znetvorená, spoločnosť menej nerovná, verejné služby menej zanedbané a konzervatívne média menej zúrivé. Bola by viac zmierená s Európou aj sama so sebou. Thatcherová bola veľkňažkou predsudkov, zlomila chrbticu svojej vlastnej strane a rovnako aj princípy Labouristickej strany.“ To sú slová a či presnejšie povzdych britského novinára Willa Huttona, ktoré sa objavili v nedeľníku The Observer v októbri roku 2002 po tom, ako Margaret Thatcherová ohlásila svoj definitívny odchod z verejného života. Teda aj po dlhých rokoch od jej politického pádu na jeseň 1990 táto postava britskej i svetovej politiky vyvolávala roztrpčenie, najmä u ľavicovo orientovaných novinárov, intelektuálov a politikov. Tieto tvrdé slová však môžu znieť iným ušiam úplne inak. Veď predsa kritika či posmech z úst ideového protivníka je vlastne pochvalou, uznaním dobre vykonanej práce a ušiam doslova lahodí. Koniec-koncov i označenie Margaret Thatcherovej ako „železnej lady“ vzniklo pôvodne ako posmešok či irónia z úst sovietskych súdruhov a ako dobre sa uchytilo. Pre nekompromisnú Maggie by sa však azda hodilo iné slovné spojenie, známe pod skratkou TINA – t. j. There is no alternative. Práve svojim nástojčivým apelom, že Británia sa musí vrátiť na cestu ekonomického rastu, odvážnych hospodárskych reforiem, zoštíhlenia štátu a posilnenia obrany a rešpektu krajiny vo svete, dokázala presvedčiť svojich spolustranníkov i širokú britskú verejnosť, že pre tento program jednoducho neexistuje alternatíva. Kto teda bola „železná lady“, ako je možné že v Británii vyhrala troje voľby po sebe a ako zmenila svetovú politiku? Aj na tieto otázky sa snaží odpovedať britský historik Eric J. Evans, autor knihy Thatcherová a thatcherizmus, ktorý prednedávnom vyšiel vo vydavateľstve Premedia. Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor Historickej revue a rozprávať sa budem s prekladateľom spomínanej knihy, novinárom a zároveň mojim kolegom Tomášom Mrvom. 📣 Hlasujte za svoj obľúbený podcast v prvom ročníku Orange Podcast roka 2023 na www.podcastroka2023.sk. Projekt ďalej podporujú: ESET, Httpool, Fun rádio, TV Markíza, SITA a okto.digital. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Podcast Dejiny je vložený na túto stránku z otvoreného informačného zdroja RSS. Všetky informácie, texty, predmety ochrany a ďalšie metadáta z informačného zdroja RSS sú majetkom autora podcastu a nie sú vlastníctvom prevádzkovateľa Podmaz, ktorý ani nevytvára ani nezodpovedá za ich obsah podcastov. Ak máš za to, že podcast porušuje práva iných osôb alebo pravidlá Podmaz, môžeš nahlásiť obsah. Ak je toto tvoj podcast a chceš získať kontrolu nad týmto profilom klikni sem.
Autor: SME.sk
Kategórie: História, Vzdelávanie