Písal sa 1. február 1979 a na letisku v Teheráne čakalo na svojho duchovného vodcu ajatolláha Chomejního, ktorý sa vracal z exilu, okolo troch miliónov ľudí. Táto chvíľa sa stala v očiach väčšiny Iráncov zavŕšením islamskej revolúcie a odporu voči starému sekulárnemu režimu. Ten zosobňoval iránsky šach Mohammad Rezá Páhláví. Predchádzali tomu dramatické udalosti, keď sa celý Irán po celý predchádzajúci rok zmietal v nepokojoch a ulice hlavného mesta Teheránu či ďalších veľkých miest zaplavovali davy protestujúcich s heslami antiimperializmu a prejavmi nenávisti predovšetkým voči Spojeným štátom americkým. Celá krajina sa v nasledujúcich rokoch dostala pod kontrolu šíitskych duchovných na čele so spomínaným ajatolláhom s cieľom nastoliť teokratickú vládu vo všetkých oblastiach života. Irán, ktorý sa tak ešte v 70. rokoch prezentoval ako modernizujúca sa a sekulárna krajina, sa tak premenil na islamskú republiku a už čoskoro sa zaplietol do zničujúcej vojny so susedným Irakom. Uplynulo 40 rokov a v prostredí medzinárodnej politiky je Irán dodnes strašiakom, ktorý vyvoláva obavy predovšetkým svojim jadrovým programom či podporou radikálnych islamských hnutí. Čo sa teda stalo, že sa proces modernizácie a sekularizácie spoločnosti premenil v tejto krajine na svoj pravý opak? A ako sa máme dívať na udalosti spred 40 rokov? Bola Iránska islamská revolúcia snahou o návrat k ortodoxnému výkladu islamu alebo celkom nový moderný fenomén, pre ktorý musíme hľadať nové vysvetlenia? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Lukášom Rybárom z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty UK v Bratislave.See omnystudio.com/listener for privacy information.