Dĺžka obvodu Zeme je 180 tisíc stádií, nachádza sa uprostred vesmíru a okolo nej obieha Slnko, Mesiac a hviezdy.S týmto záverom prišiel v polovici 2. storočia n. l. grécky matematik, astronóm a geograf Klaudios Ptolemaios (známy tiež ako Ptolemaios Alexandrijský).Táto jeho predstava zostala viac-menej v platnosti až do neskorého stredoveku a definitívne ju vyvrátil až Mikuláš Koperník.Ptolemaios i jemu pripisovaná mapa sveta však stáli na samom vrchole dejín gréckeho záujmu o svet, na vrchole gréckej filozofie a učenosti.Už dávno pred ním to boli práve grécki obchodníci, vyhnanci, dobyvatelia či jednoducho cestovatelia, ktorí prebrázdili všetky kúty Stredozemného mora, stretávali sa s najrôznejšími národmi, kultúrami i podivnosťami.Čo objavili a ako vnímali samých seba uprostred obrovského, stále neprebádaného a tajomstvami zahaleného sveta?A ako sa zrodilo ich skalopevné presvedčenie o výnimočnosti helénskeho sveta a barbarstve Ázie?Kam až siahalo ich poznanie? A čo z tejto predstavy prevzal Rím?Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom.See omnystudio.com/listener for privacy information.