Ľudské práva sa za posledné tri desiatky rokov stali bežnou, takmer klišéovitou, súčasťou spoločenského slovníka. Avšak v kontexte udalostí posledných dní, tých globálnych ale aj lokálnych, asi nikomu z nás netreba pripomínať, že to nie vždy tak je, že to nie vždy tak bolo. Aj ľudské práva majú svoj príbeh, aj ľudské práva majú svoje dejiny. V dnešnom podcaste hovoríme o dôležitom momente tohto príbehu, o ktorom dnes vieme už len veľmi málo. O konci 70. rokov 20. storočia. Ľudské práva, sa totiž v tomto čase stávajú globálnou témou, globálnym záujmom. Keď sa v 1975 stretnú v Helsinkách zástupcovia sovietskych satelitov so zástupcami západných krajín, aby sa pokúsili nájsť  spoločnú reč, nevyhnú sa ani téme ľudských práv: v záverečnom akte sa napokon obe strany zaviažu k ich dodržiavaniu. Jedným zo signatárov tohto aktu je aj Československo. Tento moment v dejinách ľudských práv je tak dôležitý nielen globálne ale aj lokálne. Medzinárodná debata o ľudských právach sa veľmi konkrétne začína týkať aj komunistického Československa, ktoré len pred pár rokmi s pomocou tankov varšavskej zmluvy potlačilo posledný pokus o demokratizáciu. V 70. rokoch sa však zdá, že medzinárodný záväzok dodržiavať ľudské práva u nás doma takmer nič nezmenil. Československo si ide svoju normalizačnú pesničku a s pomocou polície a tajnej polície drží pod kontrolou a tvrdo potláča akékoľvek nezávislé iniciatívy. V 1975 sa uskutoční súd s pražskou kapelou Plastic People of Universe a jej členovia sú odsúdení na roky väzenia. Avšak napriek tejto evidentnej snahe pokračovať v represii je nereálne aby Československo zostalo mimo. Je nereálne aby porušovanie ľudských práv v Československu prešlo nepovšimnuté za jeho hranicami. A čo je rovnako dôležité - v Československu vzniká občianska iniciatíva Charta 77, ktorej cieľom je monitorovať dodržiavanie  týchto záväzkov. Príbeh Charty 77 nám bude v dnešnom podcaste slúžiť ako blízky sprievodca v širších a zložitých dejinách ľudských práv posledných desaťročí. S našim dnešným hosťom budeme mať výnimočnú príležitosť pozrieť sa priamo na najnovší výskum. Do akej miery je teda príbeh Charty súčasťou globálních dejín ľudských práv? Je príbeh Charty aj slovenským príbehom? Bola Charta v spojení s bežnými ľuďmi a ich problémami alebo išlo o elitný klub? Čo riskovali signatári Charty 77? A napokon ako si Chartu pamätáme dnes a čo tieto naše spomienky alebo ich absencia robia s našou predstavou o ľudských právach jako takých? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Michalom Kopečkom z Ústavu Soudobých dejin Českej Akadémie Vied. Michal Kopeček bol tiež hosťujúcim profesorom na Univerzite v Cambridge a riaditeľom Imre Kertész Kolégia na Univerzite Friedricha Schillera v nemeckej Jene. Vo svojom výskume sa venuje intelektuálnym dejinám politického myslenia a okrem desiatok štúdií vo viacerých jazykoch je tiež spoluautorom dvojdielnej Histórie moderného politického myslenia v stredovýchodnej Európe, ktorá vyšla vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.