O Afrike sa zvyklo tvrdiť a dodnes je možné sa s týmto názorom stretnúť, že je to kontinent bez vlastnej histórie. Predstavy obyčajného Európana siahajú ešte k severoafrickým krajom na pobreží Stredozemného mora a do údolia Nílu. Tam sa náš obzor zastaví a stratí v saharských púšťach a polopúšťach. Rovníková a južná Afrika tak už tradične vystupuje v našich predstavách len ako divočina s obrovským množstvom neznámych etník, jazykov a najpodivnejších kultúr, ktorým jednoducho nerozumieme. Často i nechceme rozumieť. Keď európski kolonizátori koncom 19. storočia objavili kamenné ruiny starobylého osídlenia v blízkosti jazera Mutirikwe, tak nechceli veriť, že by ich v minulosti boli schopní postaviť domorodí obyvatelia. Rasové predsudky boli také silné, že si vytvorili vlastnú teóriu, podľa ktorej túto podivnú architektúru museli vybudovať dávni „bieli“ obyvatelia. Veľké Zimbabwe, ako sa tomuto miestu hovorí, je príkladom toho, že Afrika mala v minulosti viacero kultúrnych či rovno civilizačných centier. Ako to teda bolo s africkým kontinentom pred nástupom éry európskych objaviteľov a kolonizátorov? A čo sa dnes vedcom darí odkrývať z jeho dávnej minulosti? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával so Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.