Kázeň hovorí o kráľovi Šalamúnovi, ktorý začal svoju vládu múdro a slávne, ale postupne sa odvrátil od Boha a viedol Izrael k úpadku. Bohuš pripomína, že aj malé kompromisy a nepozornosť voči Bohu môžu viesť k veľkým pádom, že nielen začiatok života či viery je dôležitý, ale aj vernosť a vytrvalosť až do konca. Nakoniec ukazuje, že skutočným verným a slávnym kráľom je Ježiš Kristus, ktorý na rozdiel od Šalamúna zostal verný až do smrti a priniesol ľuďom spásu a odpočinok.