Tereza Orviská patrí k autorkám, ktorých tvorba vzniká z pomalého pozorovania a dôvery v proces. Keramiku nevníma ako cieľ ani hotovú identitu, ale ako jazyk, cez ktorý dokáže premýšľať o priestore, krajine, každodennosti aj vlastnej skúsenosti. V profile sledujeme jej cestu od náhodného prijatia na keramiku, cez formovanie vlastného výpovedného jazyka na VŠVU, až po projekty, ktoré balansujú medzi úžitkom a voľnou výpoveďou. Článok približuje jej vzťah k materiálu, motívom, cestovaniu aj spolupráci s tradíciou a ukazuje, prečo je pre ňu dôležitejšia otvorenosť a proces než rýchle definície.