Jakub Liška si po štúdiu založil firmu, zavrel sa do dielne svojho otca, pripravil si tvary a s pomocou kamarátov, grafických dizajnérov, zadefinoval, ako by mala moderná majolika vyzerať. Cieľom bolo zachovať tradíciu, no zároveň ju zabaliť do atraktívneho šatu, ktorý bude zaujímavý aj pre súčasnú generáciu. Nechcel zachraňovať tradície, túžil len skúsiť, či si modranská majolika dokáže sama na seba ešte zarobiť. Samozrejme, musel ju trošku oprášiť, zmodernizovať jej dizajn, vrátil jej opäť funkčnosť a možno musel aj trochu zariskovať. Technologické postupy však ostali rovnaké. Robí ju poctivo, ručne, presne ako Habáni pred stáročiami, aj ako jeho otec Marián, majster keramiky, ktorý je napokon predsa len rád, že niekto tradičnú modranskú majoliku drží pri živote.