Michaela Prablesková sa k vizuálnemu umeniu nedostala tradičným scenárom ani jasným presvedčením, že „toto je ono“. Jej cesta je skôr sledom pochybností, návratov a vedomých zlomov, v ktorých sa osobná skúsenosť neustále konfrontuje so svetom okolo. Od oneskoreného rozhodnutia študovať na VŠVU, cez projekt Hľadá sa Michaela, ktorý preveril hranice identity, etiky a verejného priestoru, až po súčasné angažované práce sa jej tvorba formuje ako proces hľadania – nie odpovedí, ale otázok. Tento profilový článok sleduje Michaelinu intermediálnu prax ako citlivú, no zároveň fyzickú prácu s hmotou, neistotou a mocenskými štruktúrami, v ktorej sa intímne témy prirodzene stretávajú s feministickou kritikou a spoločenskou angažovanosťou.