Tatianina cesta k umeniu neviedla cez klasické predstavy o talente či tvorbe, ale cez postupné objavovanie toho, čo znamená premýšľať, vnímať a byť prítomná. Od pôvodne jasne nalinkovanej dráhy medicíny sa dostáva k intermédiám, kde sa namiesto odpovedí učí klásť otázky – o tele, čase aj vzťahoch medzi ľuďmi. V jej tvorbe sa postupne prepoja performancia, text aj osobná skúsenosť, ktoré sa neskôr transformujú do situácií otvorených pre druhých. Umenie pre ňu prestáva byť výpoveďou a stáva sa priestorom – miestom, kde sa veci dejú, zdieľajú a prežívajú. Tento profil predstaví jej cestu od prvých intuitívnych rozhodnutí až po neskoršiu tvorbu, v ktorej zohrávajú kľúčovú úlohu prítomnosť, starostlivosť a jemná, no presná práca s pozornosťou.