Nina Štefániková tvorí autorský šperk, ktorý nepôsobí okázalo, no má schopnosť pritiahnuť pozornosť potichu – cez dotyk, vrstvy a jemné významy ukryté v materiáli. Jej cesta k šperku viedla cez detskú trpezlivosť, remeselnú disciplínu a postupný posun od konštrukčného uvažovania k osobnejšej výpovedi. V tomto profile spoznáme, ako sa v jej tvorbe pamäť a vnútorný svet menia na pracovnú metódu: od „skrytých spomienok“ a kolekcie ne.viditeľné až po bakalársku sériu brošní, v ktorej spochybňuje stereotyp tvrdého kovu – a ukazuje, že aj materiál môže byť zraniteľný.