Jakub nepatrí medzi návrhárov, ktorí rozmýšľajú nad módou cez trendy, sezóny alebo veľké módne gestá. Oveľa bližšie má ku konštrukcii, funkcii a pocitu, že oblečenie má človeku fungovať aj po rokoch. Zo skejtovej subkultúry, punkových nášiviek a učenia sa šitia ako samouk na internáte sa postupne dostal k vlastnému autorskému jazyku, v ktorom sa stretáva produktový dizajn, technické premýšľanie aj potreba robiť veci úprimne a po svojom. V rozhovore hovorí o hľadaní vlastného rukopisu, o udržateľnosti bez moralizovania, o živote medzi Slovenskom a Holandskom aj o tom, prečo je podľa neho najudržateľnejšia móda tá, ktorú človek jednoducho nechce prestať nosiť.