Žofia patrí k autorkám, ktoré nevnímajú maľbu len ako zachytenie motívu, ale ako priestor premýšľania. Vo svojej tvorbe sa dlhodobo pohybuje medzi krajinou a samotným obrazom – medzi horizontom, diaľkou, horou či oceánom a otázkou, ako sa tieto skúsenosti dajú preniesť do vrstvy, materiálu, rámu či skla. V tomto profile sledujeme jej cestu od detstva s farbičkami a športu cez štúdium na VŠVU, zahraničné stáže a objavovanie nových médií až po súčasnú maliarsku prax, v ktorej sa fyzická práca ruky prepája s presným uvažovaním o tom, kde obraz začína, kde končí a čo všetko môže niesť.