Na prvý pohľad sú jej obrazy jemné, sladké a takmer rozprávkové. Mladé ženy, ružová, mašle, zajačiky či mäkké telá. Stačí sa však pozerať o chvíľu dlhšie a objavia sa nože, rany, potlačený hnev a pocit, že v tomto svete niečo nie je celkom v poriadku. Kto sú hrdinky Dominiky Kováčikovej a pred čím sa chránia? Ako sa z osobných „boliestôk“ stala výpoveď o skúsenostiach celej generácie žien? A čo sa zmenilo, keď pochopila, že človek nemôže zostať obeťou navždy? V tomto profile je zachytená Dominikina cesta od prvých kresieb cez hľadanie vlastného výtvarného jazyka až po obrazy, ktoré pod jemnou estetikou otvárajú témy traumy, ženského hnevu, zraniteľnosti aj odvahy postaviť sa vlastným démonom.