Patrik sa k architektúre dostal trochu náhodou. K produktovému dizajnu vlastne tiež. Keď sa však na jeho cestu pozrieme spätne, jednotlivé náhody do seba zapadajú až podozrivo presne. Od detstva ho fascinovalo, ako veci fungujú, na VŠVU sa naučil premýšľať v systémoch a popri architektúre si pre vlastnú radosť vyrábal objekty, experimentoval s materiálmi či 3D tlačou. Dnes tieto skúsenosti využíva v projekte Lebo Mädveď, kde spolu s Jurajom Horňákom a Erikou Beňuška vytvára spoločenské a vzdelávacie hry. Patrik je pritom ten, ktorý rád rozoberie problém na malé kúsky, pochopí jeho logiku a nájde spôsob, ako ho dostať z obrazovky do funkčného predmetu. Jeho príbeh je preto trochu ako skladačka, ktorú sám navrhuje – jednotlivé dieliky na začiatku nemusia dávať veľký zmysel, až kým nezapadnú na správne miesto.