Tvorba Matucha sa na prvý pohľad môže javiť ako hra medzi obrazom, písmom a mestom. No čím dlhšie ju divák hrá, tým viac začne byť jasné, že nejde len o vizuálny štýl, ale o spôsob uvažovania. Od kresieb v zošitoch cez graffiti až po murály, magnetky či drobné zásahy do priestoru sa jeho práca neustále pohybuje medzi kontrolou a náhodou, medzi tým, čo vzniká v ateliéri, a tým, čo sa deje až vonku. V tomto profile sa postupne odkrýva, ako sa z potreby kresliť stal jazyk, ktorý dnes funguje naprieč médiami a prečo je pre Matucha dôležitejšie to, čo sa s dielom deje potom, než samotný moment jeho vzniku.