Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. (Ef 6,12) Pavol hovorí, že bojujeme proti mocnostiam zla. Ako keby chcel povedať: „Ak chceš naozaj žiť podľa smerníc, ktoré som ti v tomto liste dal, musíš bojovať proti silám, ktoré sa snažia zabrániť, aby si putoval po Božej ceste.“ Pavol nás upozorňuje na duchovný boj, ktorý je súčasťou života. Kým žijeme vo viere a vo svetle, sme v boji. Nezabúdajme aj, že je to boj proti mocnému nepriateľovi. Tento boj nesmieme bojovať z vlastnej sily, pretože tu nejde o boj proti ľudským nepriateľom, ale proti zlým duchom v nebesiach. Pamätaj na slová vo vyznaní viery! Proklamuj vyznanie viery pre seba nahlas a pamätaj na to, že vyznanie viery nie je rituál alebo tradícia, ale že je to večná pravda, ktorú vyznávame. Keď vyznávame svoju vieru, v duchovnom svete sa dejú veci! V prvom rade si musíš uvedomiť, aký silný a ľstivý je tvoj nepriateľ. Musíš si aj uvedomiť, že skutočne potrebuješ výzbroj, ktorú ti Boh z milosti dáva ako dar. Musíš Mu dovoliť, aby ťa do výzbroje obliekol — to je tvoja jediná nádej. Len Božia výzbroj dokáže odhaliť diablove zvody, klamstvo a jeho ľstivé útoky. Moc, ktorá je v Kristovi, môže byť tvojou silou, ak dovolíš, aby v tebe pôsobil sám Boh. Všimni si, že prvá vec, o ktorej Pavol hovorí, je opasok pravdy. Pravda je na prvom mieste! Záleží len na nás, či sa ňou opášeme. Pamätaj si, že Ježiš hovorí: „Ja som pravda!“ Zapnúť si opasok znamená pripraviť sa do boja. Opasok pravdy si dostal, ale ty si ho musíš opásať sám! Pamätaj si, že opasok drží zvyšok zbroje pohromade! Keď Pavol hovorí o celej výzbroji Božej, hovorí, že nadovšetko si vezmite štít viery. Máme teda štít viery, ale tento Boží dar nám nepomôže, keď si ho z vlastnej pohodlnosti alebo ľahostajnosti nevezmeme. Aké praktické dôsledky má teda pre teba štít viery? Veríš vo svedectvo Písma, že existuje štít viery, ktorý dokáže uhasiť ohnivé šípy zla? Pre svoj život tento štít veľmi potrebuješ. Viera je z kázania, no nie z hocijakého. Je z kázania v moci Božieho slova. Jednoducho ide o priľnutie k Ježišovi! Dať dôraz na čas s Ježišom. Vždy budú stovky a tisíce vecí, ktoré nám budú brániť alebo nás budú odvádzať od života, v ktorom jasne kráčame za svojím cieľom. Ježiš Kristus vstal na tretí deň po ukrižovaní z mŕtvych. Počas 40 dní sa ukazoval učeníkom, vyučoval ich a potom vystúpil na nebo k svojmu Otcovi. Na Letnice sa však vrátil späť. Tentokrát nie preto, aby bol prítomný v tele. Na Letnice prišiel preto, aby dal svojho Ducha, a týmto spôsobom bol prítomný. Učeníkom dal podiel na svojej Božskej prirodzenosti, pretože odteraz sú to učeníci, ktorí sú Kristovým telom tu, na zemi. Táto Kristova prítomnosť, Kristovo telo, ktoré nazývame cirkvou, je nástrojom, skrze ktorý Boh ukazuje svoju prítomnosť vo svete hriechu a smrti. Miesto Krista sme teda poslovia, akoby (vás) Boh napomínal skrzenás. Miesto Krista prosíme: Zmierte sa s Bohom! (2K 5,20) Anglický spisovateľ Chesterton povedal: „Keď človek prestane veriť v Boha, nie je to tak, že neverí ničomu. Verí hocičomu.“ Prázdnota v kultúre bez Boha, nedostatok zmyslu a s ním spojený nepokoj, sú dverami pre diablov návrat, ako o tom hovorí Ježiš: „Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po miestach bez vody a hľadá odpočinok, ale nenachádza. I povie si: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. A keď príde, nájde ho prázdny, vymetený a vyzdobený. Vtedy odíde, vezme so sebou sedem iných duchov, horších, ako je on sám, a vojdúc, prebývajú tam. A tak sú posledné veci onoho človeka horšie než prvé. Takto bude aj s týmto zlým pokolením.“ (Mt 12,43–45) Ak je znakom diabla rozdelenie a prázdnota a Ježiš je opakom diabla, čo je potom znakom Ježišovej prítomnosti medzi nami? Rozmýšľajme nad tým! Vezmime si štít viery. Príslovia hovoria: „Urovnaj si chodník pod nohami a nech všetky tvoje cesty sú pevné.“ (Pr 4,26) V dánskej Biblii je napísané: „Nech všetky tvoje cesty vedú k cieľu.“ Boh ťa volá k životu, ktorý má jasný cieľ! K životu, v ktorom budeš na Ňom úplne závislý. Vždy máme mať pred očami cieľ. Cieľom je spasenie našej duše. Nevideli ste Ho, a milujete Ho; ani teraz Ho nevidíte, a veríte v Neho a radujete sa nevýslovnou radosťou plnou slávy, dosahujúc cieľ svojej viery, spasenie duší. (1Pt 1,8–9) Je teda potrebné vedieť, ako On žil, aby sme vedeli, ako máme žiť s Ním. Ako sa o tom dozvieme? Tak, že budeme čítať svedectvo Starej a Novej zmluvy o Ježišovi. Čítaj každý deň, aby si vedel čoraz viac o tom, aký Ježiš bol, ako sa správal, ako rozmýšľal, aký postoj mal k ľuďom, ktorým sa nedarilo a k tým, ktorí sa v živote dostali na šikmú plochu. Nie je náhoda, že dvanásť učeníkov sa najprv naučilo spoznávať živú dokonalosť — Ježiša, Božej osoby — predtým, než študovali teologické princípy. Jeden brat povedal: „Pamätaj, že evanjelium nám nie je dané ako niečo, čím sa máme potešiť a zaistiť si odpustenie a oslobodenie od otroctva. Keď takto rozmýšľame, stojíme vo vážnom nebezpečenstve, že oklameme samých seba. Vtedy milosť nepoužívame, ale ju zneužívame. Milosť je nám daná preto, aby nás priviedla späť k Bohu, preč od hriechu a sebectva. Preto Božia milosť nielen odpúšťa, ale aj napomína a vychováva. A predovšetkým nás premieňa!“ Premena nie je výsledkom nášho trápenia, aj keby bolo akokoľvek dobre mienené. Deje sa to vtedy, keď si naplno uvedomíme nádheru úplného odpustenia našich hriechov. Vtedy prichádza sloboda, pokoj a premena. Nech všetky tvoje cesty vedú k cieľu. Boh ťa volá za cieľom. K životu , kde budeš viac závislý na Ňom! On je prameňom nového života! On je štítom, ktorý uhasí horiace šípy nepriateľa. Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou Jeho Syna už vtedy, keď sme boli nepriatelia, o čo skorej budeme zachránení Jeho životom, keď sme zmierení?! (R 5,10) Ježiš žije. Chce žiť nový život aj v tebe. Nie život plný zákona, ale život, ktorý má cieľ v pokoji viery.