Ale mne sa takmer uchýlili nohy; skoro sa pokĺzli moje kroky. (Ž 73,2) Toto hovorí muž, ktorý jedného dňa vložil svoju nádej v Boha, ale ktorý Ho postupne stále ťažšie dokázal vnímať v každodennom živote. Keď je Boh dobrý, kde je Jeho dobrota v mojom živote? Kde je Boh? Zdá sa, že bezbožní, ktorí nie sú pod Božou milosťou a dobrotou, sa až tak zle nemajú a užívajú si ľahký a pokojný život. Vychvaľujú sa, vysmievajú sa a zvysoka sa pozerajú na slabých. Sú v bezpečí a rastie ich moc. Kde je Boh? Ásáfovo svedectvo je zaujímavé. Hovorí: „Boh je dobrý — ale ja strácam vieru.“ Som na ceste od Boha. Ako je to možné? Nuž, celý svoj zrak som uprel na to viditeľné, materiálne. Oslepilo ma to všetko dookola. Pre Božie dieťa je toto vždy nebezpečné. Zamestnávajú nás viditeľné, pominuteľné veci a večné hodnoty, Boží plán pre náš život bledne a my strácame cieľ. Ako keby Ásáf hovoril: „Boh je dobrý. Na Boha sa dá spoľahnúť.“ Ale ja nie som dobrý. Nemôžem sa spoľahnúť ani na seba. Svoj žalm začína slovami: Boh je dobrý! Na Boha sa dá spoľahnúť, to nie je problém. Avšak keď je Boh dobrý voči svojim deťom, prečo má Ásáf toľko ťažkostí a skúšok? Prečo je toľko vecí proti mne? Prečo sa všetko darí bezbožným? Ásáf tu hovorí o probléme, s ktorým sa mnohí kresťania trápia a ktorý je na pád mnohým. Ásáf sa pýta: „Ak by Boh bol skutočne so mnou, mal by som sa tak zle? Trápim sa v mnohých situáciách života, tak ako je možné, že bezbožným sa tak dobre darí, keď v tom čo robia, Boha pri sebe nemajú, dokonca sa z Neho otvorene vysmievajú?“ Ásáf hovorí: „… lebo netrpia muky; zdravé a vypasené je ich telo.“ Netrápia sa a sú vypasení — takto mnohí dnes definujú „šťastie“. Ale ako je to v skutočnosti? Sú všetci, ktorí sa majú tak dobre a zdá sa, že sa im darí a sú bohatí a populárni, naozaj tí, ktorým sa darí? Dokáže skutočnosť, že sa im darí, uhasiť najhlbšie potreby duše? Nie je to so mnou tak, že síce vyznávam vieru vo vzkrieseného Krista, ale vo vnútri som skrytým materialistom? Áno, som ním, ak závidím ľuďom, pri ktorých sa zdá, že sa im vo všetkom darí, majú ľahký a bezproblémový život. Aj dnes sa mnoho Božích detí trápi. Modlia sa a modlia a zdá sa, že pomoc neprichádza. Prečo Boh nezasiahne? Vari človek ako ja nemôže dostať pomoc? Aj ja som zažil taký stav. Veriaci ľudia sa modlia, volajú a predsa sa im ťažkosti a bolesť nevyhnú. Práve tu je však dôležité na chvíľu sa zastaviť a počúvať, čo o tom hovorí Božie slovo. Veď, keď nedovolíme Božiemu slovu, aby nás korigovalo, skončíme v nevere, kde mamon je bohom a materializmus otrokárom. Vtedy sa z egoizmu a prospechu stáva náš kompas. Skončíme v pokrivenom chápaní toho, čo je radosť a čo sú ťažkosti, čo je šťastie a čo nie. Najprv sa spýtajme: „Čo človek skutočne vlastní?“ Nevlastní ani svoj majetok, peniaze, ani moc, či vplyv. Nič si so sebou nevezmeš, keď zomrieš. Tvoje obdarovanie a všetko, čo máš, je akoby požičané a raz sa budeš zodpovedať z toho, ako si to spravoval. Jediná vec, ktorú vlastníš, je okamih a večnosť. Zmyslom života je dosiahnuť večný život s Bohom. V tom by sme mali mať jasno, keď chceme zadefinovať, čo sú prekážky a čo pomoc. Pomocou je všetko, čo ti pomáha mať ochranu v Bohu a získať večný život. Prekážkou je všetko, čo ťa od Neho ťahá preč. Aj keď je tvoj život ťažký, nezabudni: Boh na teba nezabudol. Nehundrime na mraky, ale ďakujme Bohu, keď po daždi kvitnú kvety. Aj keď mraky na chvíľu zakryjú slnko, neznamená to, že slnko už neexistuje. Možno ho nevidím, ale viem, že tam je. Lebo Boh to povedal. Zameriavam svoj pohľad na to, čo hovorí Božie slovo o Tom, ktorý je slnkom spravodlivosti, aj keď búrky života zúria a temné mraky zakrývajú Krista. Vám však, ktorí sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spravodlivosti, ktoré má na krídlach uzdravenie. (Mal 4,2) Chcem sa držať Boha bez ohľadu na to, ako vonkajšie okolnosti vyzerajú. Chcem svoju frustráciu niesť k Nemu, lebo len On je dobrý. On nikdy nesklame. Pozoruj, ako slnko spravodlivosti svieti nad tvojím životom.