Deje Nehemiáša, syna Chakaljovho. V mesiaci kislév dvadsiateho roku bol som na kráľovskom hrade v Šúšáne. Vtedy prišiel Chanání, jeden z mojich bratov, s niekoľkými mužmi z Judska. Keď som sa ich opýtal na Židov, na húf zachránencov, ktorí zostali po zajatí, a na Jeruzalem, odpovedali mi: Pozostalí, ktorí zostali po zajatí, nachodia sa tam v kraji vo veľkej tiesni a potupe; hradby Jeruzalema sú zrúcané a jeho brány spálené ohňom. Keď som počul tieto slová, sadol som si, plakal a trúchlil som niekoľko dní. Postil som sa a modlil pred nebeským Bohom… Ach, Pane, nech vníma Tvoje ucho modlitbu Tvojho služobníka a modlitbu Tvojich služobníkov, ktorí sú ochotní báť sa Tvojho mena: daj úspech svojmu služobníkovi dnes a daj mu nájsť zľutovanie u tohto muža. Bol som totiž kráľovým pohárnikom. Text: Neh 1:1–4,11