„Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho ste boli kúpení!“ (1K 6:19–20) Raz som počul príbeh o staršom mužovi, ktorý bol známy svojím zbožným životom. Jedného dňa sa ho opýtali: „Čo robíte, keď ste v pokušení?“ On odpovedal: „Pozriem hore na nebo a poviem: ‚Pane, Tvoje vlastníctvo je v nebezpečenstve.‘“ V 1. liste Korintským čítame: „Nie ste sami svoji.“ Nepatríme sami sebe. Boli sme veľmi draho vykúpení. Boh nám dal svoju pečať, ako keď si kráľ zapečatí svoj majetok. 2. list Korintským hovorí: „Boh je Ten, ktorý nás upevňuje s vami pre Krista; On nás aj pomazal, On nás aj zapečatil a dal nám do sŕdc závdavok Ducha.“ (2K 1:21–22) Ako veriaci patríme Bohu. Sme Jeho deti. Sme Jeho ovečky. Sme Jeho vlastníctvom. V Liste Rímskym sa píše: „Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče!“ (R 8:15) „Abba“ je láskyplný výkrik židovských detí. Ak sa v súčasnosti dostanete do Izraela, budete mať možnosť počuť malé detičky volať na svojich ockov: „Abba!“ Vyjadruje to láskyplný a blízky vzťah. Moje deti a teraz už aj moje vnúčatá môžu ku mne kedykoľvek prísť. Nemusia si so mnou vopred dohodnúť stretnutie. Proste prídu a hovoria so mnou. Ak som v danom momente v preplnenej miestnosti a jedno z mojich vnúčat vojde a volá: „Dedko!“ moja konverzácia okamžite končí. Taký je náš vzťah a môžu ku mne naozaj kedykoľvek prísť. Rovnako je to vo vzťahu s Bohom. Môžeme k Nemu kedykoľvek prísť.