„Slepých povediem nepoznanou cestou, kráčať im dám chodníkmi, ktoré nepoznajú. Na svetlo zmením tmu pred nimi a hrobľavinu na rovinu. Toto sú veci, ktoré urobím, a nenechám ich len tak.“ (Iz 42:16) „Slepí“ sú veriaci požehnaní Bohom, ktorí nenachádzajú žiadnu pomoc či radu v temnote a smútku, ani nevidia koniec zlých dní. Preto sa držia Slova, ktoré im svieti v tme. Ono ich vedie na chodník, ktorý nepoznajú, teda vo viere vo veci, ktoré majú nastať, ale ktoré človek nevidí. Ono ich potešuje a pozdvihuje slabé duše, aby si nezúfali. Toto je vynikajúci verš, ktorý obsahuje veľmi dôležité učenie, že v každom nebezpečenstve a v každej núdzi by sme mali úplne zavrieť oči a poslúchať Slovo. Lebo tí, ktorí chcú vidieť v nebezpečenstvách a hľadať pomoc a radu, len zhoršujú svoju bolesť a nič tým nedosiahnu, len sa zbytočne vyčerpajú; je im dvakrát horšie. Ukazuje sa nám iná cesta, ako máme žiť uprostred nebezpečenstva, a to zavrieť oči a veriť, že hoci sme slepí, Boh slepý nie je, ale vidí východisko z pokušenia, ako hovorí 1Kor 10:13. Ale ak si aj hlboko v mori ako Jonáš, Boh vidí cesty a prostriedky, ktorými ťa odtiaľ vyvedie. Kto pripravil cestu Jonášovi? On bol nielen slepý, ale aj v dvojnásobnej temnote. Takto máme byť slepí aj my, aby len Boh sám videl všetko. Preto chce, aby sme boli ako deti (Mt 18:3). Ale odporcovia a všetci bezbožní nie sú deťmi; preto majú oči otvorené, vidia a neustále hľadajú všetky možné spôsoby a prostriedky, aby nás trápili. Ale my sme slepí, aby nám sám náš Pán Kristus mohol dať porozumieť a otvoril svoje oči nad nami a na nás, ako to v tejto dobe často robieva. Ochránil nás pred všetkými nebezpečenstvami, ktoré na nás v týchto rokoch nastražili vo veľkom množstve… Okrem toho nielen v telesnom nešťastí sa musíme riadiť touto radou — zavrieť oči, aby sme sa nevyčerpali telesnými dielami, ale zverili záležitosť Bohu. Táto rada je oveľa dôležitejšia v duchovnom pokušení. Vtedy, keď ťa satan vystavuje skúške a nevidíš žiadnu cestu, ako z nej uniknúť, len pevne zavri oči a nijako neodpovedaj, len to jednoducho zver Bohu. A toto je najväčšia múdrosť kresťanov, ňou sa máme riadiť aj v hodine našej smrti. Vtedy sa naše telo trasie, že musí odísť do nového života a pochybuje o svojom spasení. Ak sa budeš riadiť takýmito myšlienkami, si stratený. Preto aj vtedy musíš zavrieť oči a povedať so sv. Štefanom: „Pane Ježiši, prijmi môjho ducha!“ (Sk 7:59) A potom tam určite bude Pán Ježiš so svojimi anjelmi a ukáže ti cestu. To je to, čo hovorí v našom texte: „Na svetlo zmením tmu pred nimi.“ Lebo týmto svetlom je viera, ktorá sa drží Slova, takto vyviazneme zo všetkých nebezpečenstiev. Preto aj sv. Peter a Dávid nazývajú Slovo svetlom našim nohám (Ž 119:105, 2Pt 1:19).