Niektorí sa pýtajú: „Kedy sa má človek modliť? A kde sa má človek modliť?“ Naši otcovia vzývali Boha na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde treba vzývať Boha. (J 4,20) Áno, kde je to pravé miesto na modlenie? Kde sa má človek modliť? Na túto otázku hľadala odpoveď aj žena, ktorá stretla Ježiša pri studni. Všimnite si, čo Ježiš odpovedá: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme nebudete vzývať Otca. Vy vzývate, čo nepoznáte; my vzývame, čo poznáme; lebo spasenie je zo Židov. Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov chce mať.“ (J 4,21–23) Keď som si pred časom nanovo čítal knihu proroka Jonáša, cítil som sa, ako keby som ju pred tým nikdy nečítal. I modlil sa zvnútra ryby k Hospodinovi, svojmu Bohu: Na Hospodina volal som zo svojho súženia a On ma vyslyšal. Z útrob podsvetia som kričal, vypočul si môj hlas. (Jon 2,2–3) Jonáš sa ocitol v núdzi, ktorú si sám zapríčinil. Utekal od Boha. Kvôli tomu sa v ťažkostiach ocitá mnoho ľudí. Keď sa ukázalo, že búrka na mori je kvôli nemu, hodili ho do mora. Neviem, či vedel Jonáš plávať. V skutočnosti to nie je až tak dôležité. Keď je silná búrka a prehltne vás ryba, vtedy je po všetkom. Viem si predstaviť ten pocit, keď sa Jonáš dostáva do brucha ryby. Ale na tomto mieste Jonáš volá k Bohu! Zaujímavé čítanie. Predstavte si, Jonáš sa modlí v bruchu ryby. To znamená, že žiadne miesto nie je také zlé, že by si sa na ňom nemohol modliť k Bohu. Žiadna situácia, žiadne vonkajšie okolnosti nie sú tak beznádejné, žeby si v nich nemohol volať na Boha. Nič nie je nemožné, nič nie je nemožné, nič nie je nemožné nášmu Bohu. Prebudenie, spása, zdravie, nič nie je nemožné nášmu Bohu! Túto pieseň spievali pred časom moji dánski priatelia. Keď som čítal Jonáša spomenul som si na ňu. Jonáš si svoje ťažkosti zapríčinil sám. Vo svojej núdzi však volá k Bohu. Keď ho ryba prehltla a zhasla aj tá posledná nádej, Jonáš volá k Bohu. A Biblia hovorí: „I rozkázal Hospodin rybe, a tá vyvrátila Jonáša na suchú zem.“ Ak si v ťažkostiach, nech sa táto pravda dotkne tvojho srdca bez ohľadu na to, ako ťažko ti je a v akej bezvýchodiskovej situácii si. Aj keď si v ťažkostiach, ktoré si si sám zapríčinil a okolnosti života sú ťažké, pamätaj: neexistuje také miesto, z ktorého by si nemohol volať k Bohu. Dovoľ Bohu nech nad tebou zvíťazí, aby si kráčal po Jeho cestách, lebo Jeho cesty a myšlienky sú také, ktoré vedú k požehnaniu. Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami — znie výrok Hospodinov — úmysly smerujúce k blahu, a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej. Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa modliť ku mne, vypočujem vás. (Jer 29,11–12) Nie je načase, aby si bral Boha vážne a povedal: „Bože, nemám nič iné, len svoj hriech, ťažkosti, ktoré som si spôsobil sám, svoju bezútešnú situáciu — s týmto k Tebe prichádzam. Som bezmocný, ale volám na Teba. Ty si sľúbil, že odpovieš. Buď milostivý mne hriešnikovi.“ Obnova a zmena nezačínajú tým, že sa budeš snažiť zlepšiť sa. Začína to vždy tým, že voláš na Neho a prijímaš milosť a lásku, ktoré si nezaslúžiš. Boh ti ich chce dať, lebo ich potrebuješ. Pamätaj, že Bohu je všetko možné! Ježiš sa zahľadel na nich a povedal: U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha; lebo u Boha je všetko možné. (Mk 10,27) Čo máš robiť? Volaj na Boha…