„A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom.“ (1J 4:16) V našom jazyku máme pre slovo láska jedno slovo a používame ho pre všetko. Od frázy „Milujem svoju prácu“ cez „Milujem svoje auto“ po „Milujem svojho psa“ či „Milujem tacos.“ Grécky jazyk má však pre slovo láska viacero slov. Nie je to len jedno slovo. Jedno z pomenovaní je eros, čo vo väčšine hovorí o fyzickej príťažlivosti. Ďalšie pomenovanie je phileo, ktoré vyjadruje bratskú lásku. Lásku medzi priateľmi a rodinou. Potom je tu agape, ktoré je bežne v Novej zmluve preložené ako láska. Každá z týchto lások má vo vzťahu svoje miesto. Eros nie je vždy zlá. Je to grécke slovo, ktoré hovorí o fyzickej a sexuálnej príťažlivosti a na správnom mieste je jednoducho v poriadku. Ak je eros v manželstve, kde môže byť oprávnene naplnená, je to dobrá vec. Avšak mimo manželstva sa stáva problematická a dokonca hriešna. Zatiaľčo eros chce niečo od niekoho, phileo ti niečo dá, a čaká niečo na oplátku. Na druhej strane, agape ti niečo dá, ale na revanš nič nečaká. Ak by sme mali tieto tri podoby lásky prirovnať k darovaniu daru, eros by povedala: „Chcem od teba darček teraz.“ Phileo by povedala: „Dávam ti dar, ale čo mi dávaš na oplátku ty?“ A agape by povedala: „Tu je dar, ktorý by si si nikdy nemohol dovoliť, ale dávam ti ho, pretože ťa milujem.“ Tragické je, že v súčasnosti je mnoho vzťahov založených na erose. Ľudia idú zo vzťahu do vzťahu, pričom hovoria, že sa zamilovali a odmilovali, keď v skutočnosti nikdy skutočne nezažili pravú, trvalú lásku, ktorá vydrží po celý život. Hoci v manželstve má svoje miesto láska phileo a eros, naše manželstvá chceme budovať na láske agape.