„Keď sa zvečerilo, prišiel bohatý muž z Arimatie, menom Jozef, ktorý tiež bol Ježišovým učeníkom. Ten išiel k Pilátovi a prosil o Ježišovo telo. Nato Pilát rozkázal, aby mu ho vydali. Jozef vzal teda telo, zavinul ho do čistého plátna, položil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly, privalil veľký kameň k otvoru a odišiel. A bola tam Mária Magdaléna a iná Mária, ktoré sedeli oproti hrobu. Na druhý deň, ktorý bol po prípravnom dni (na sviatky), zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi hovoriac: Pane, rozpomenuli sme sa, že ten zvodca riekol ešte zaživa: Po troch dňoch budem vzkriesený. Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli v noci Jeho učeníci, neukradli Ho a nepovedali ľudu: Vstal z mŕtvych. A bude posledný blud horší ako prvý. Odpovedal im Pilát: Máte stráž, choďte a strážte, ako viete! A šli, zabezpečili hrob: zapečatili kameň a postavili stráž.“ (Mt 27:57–66) Ústredným tvrdením historického kresťanského posolstva je, že Ježiš Kristus bol vzkriesený z mŕtvych. Hoci pre nás môže byť lákavé rýchlo skočiť z piatku na nedeľu, od kríža k vzkrieseniu, Matúš sa zastaví a prevádza nás skrze ticho a nehybnosť hrobu. Mnohí sa pokúsili rozbiť nádej kresťanstva a naznačiť, že Ježiš v skutočnosti nezomrel, alebo že horliví učeníci ukradli Jeho telo, aby odôvodnili svoje tvrdenie o vzkriesenom Spasiteľovi. Matúšov predel medzi posledným dychom a prvým zjavením jasne hovorí o smrti, ktorá bola skutočná, o hrobe, ktorý bol tichý, a o situácii, ktorá sa zdala beznádejná. Rimania boli dôslední vo vykonávaní trestov smrti, najmä pri tých, ktorí boli obvinení z vlastizrady. To, že bol Jozef schopný získať Ježišovo telo, znamenalo, že popravcovia považovali svoju prácu za dokončenú. Židia v Starej zmluve nahromadili skaly na najhorších zločincov, aby zobrazili, že pre niektorých neexistuje život po smrti. To, že veľký kameň zakryl vchod do hrobu, znamenalo, že neexistovalo očakávanie života po tomto hrobe. Hrob je bez pohybu, temný, tichý.   Toto je osud, ktorý mal byť náš a celého ľudstva. Našou nádejou však je, že skrze Toho, ktorý zostúpil do hrobu pred nami, existuje cesta do nového sveta Božieho stvorenia. Je to nádej, keďže jeden prekonal hrob, aj my môžeme zažiť nový život s Ním. Matúšov opis hrobu je pripomienkou toho, že hrob bol tichý, ale to ticho bude trvať už iba jeden deň. Modlitba Otče náš, pripomeň nám, že temnota hrobu bude čoskoro prekonaná jasom tretieho dňa. V Kristovom mene. Amen.