„Potom mu riekol: Ja som Hospodin, ktorý ťa vyviedol z Chaldejského Úru, aby som ti dal túto krajinu do vlastníctva. On však povedal: Hospodine Pane, podľa čoho poznám, že bude mojím vlastníctvom? Nato mu riekol: Dones mi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holúbä. Keď to všetko doniesol, poroztínal ich na polovice a jednu polovicu položil oproti druhej, ale vtákov neroztínal. Draví vtáci sa zlietali na mŕtve telá, ale Abrám ich odháňal. Pri západe slnka padol na Abráma tvrdý spánok a prepadla ho úzkosť z veľkej temnoty. Keď zapadlo slnko a nastala hustá tma, ajhľa, zrazu tu bola dymiaca pec a ohnivá fakľa prechádzala pomedzi tamtie časti zvierat. V onen deň uzavrel Hospodin zmluvu s Abrámom slovami: Tvojmu potomstvu dávam túto krajinu od Egyptskej rieky až po Veľkú rieku, po veľtok Eufrat: Kénijcov, Kenizejcov, Kadmóncov a Chetejcov, Perizejcov a Refaovcov, Amorejcov a Kanaáncov, Girgášejcov a Jebúsejcov.“ (1M 15:7 — 12, 17 — 21) Pätnásta kapitola Prvej knihy Mojžišovej predstavuje jednu z najpozoruhodnejších, ak nie najdesivejších epizód v Abrahámovom živote. Pre kočovníka by bol prísľub zeme zároveň potešujúci, ako aj ťažko uveriteľný. Je teda prirodzené, že Abrahám reaguje na Boží prísľub (v. 7 „Ja som Hospodin, ktorý ťa vyviedol z Chaldejského Úru, aby som ti dal túto krajinu do vlastníctva.“) s požiadavkou o uistenie (v. 8 „Podľa čoho poznám, že bude mojím vlastníctvom?“). To, čo je prekvapivé, nie je žiadosť, ale znamenie, ktoré Boh dáva. Zvieratá sú privedené pred Boha, rozdelené na polovicu a potom položené pred Neho. Pisateľ jasne vysvetľuje, že zatiaľ čo slnko zapadá, Abrám nielen zaspáva, ale zažíva „úzkosť z veľkej temnoty“. V hustej tme prechádzajú dymiaca pec a ohnivá fakľa medzi časťami a epizóda končí vyhlásením: „V onen deň uzavrel Hospodin zmluvu s Abrámom“ (v. 18). Čo sa to deje? V starovekom Blízkom východe bolo uzavretie zmluvy zúčastnenými stranami často dramatizované obeťou alebo iným ustanovením trestu, ktoré by padlo na stranu, ktorá by nedodržala svoj koniec dohody. To znamenalo, že obe strany boli ochotné ctiť dohodu za možnú cenu svojich životov — ich osud je rovnaký ako osud zvierat. V tme Abrahám vidí, ako Boh (predstavovaný pecou a fakľou) prechádza medzi kusmi, ale od neho sa to nevyžaduje. Autori evanjelií zaznamenávajú, že keď Ježiš zomrel, temnota padla na zem a v tej chvíli vidíme, akú obetu Boh činí, aby naplnil svoj prísľub k nám. Je to pripomienka, že išiel do hrobu, aby nám mohol dať nebesá, stal sa cudzincom, aby nám mohol dať domov a okúsil hlbokú temnotu, aby nás priviedol do svetla. V skutočnosti táto vízia je to, čo utíšilo Abrahámov strach v 1M 15:1 („Neboj sa, Abrám, ja som ti štítom“). Je aj tvojím potešením? Modlitba Otče, pripomeň mi, že preto, že Ježiš zažil temnotu, ukázal si mi Tvoje svetlo. Pretože zažil odcudzenie, prisľúbil si mi domov. Pretože zažil hrob, dal si mi nebesá. A pomôž mi, aby som sa nebál, pretože Ty si môj štít a veľmi veľká odmena. V Kristovom mene. Amen.