Svet naruby. Fašiangy
46:08

Svet naruby. Fašiangy

10.02.2025

Rozprávanie o období, keď prestali platiť všetky pravidlá a svet bol naruby: sedliaci sa stávali kráľmi, žobráci dávali almužny, muži nosili sukne, rytieri bojovali bez brnenia s vankúšmi na bruchu. O období plnom hodovania, alkoholu, zábavy a karnevalov.

Slávnosť bažanta: fašiangy 1454 v Lille

V rozprávaní o fašiangoch sme sľúbili "menu" fašiangového banketu, ktorý usporiadal burgundský vojvoda Filip Dobrý 17. februára 1454 v Lille.

V banketovej sále boli prestreté tri stoly, malý, prostredný a veľký.

Prostredný stôl

Na prostrednom bol z predkrmov postavený kostol s krížom tak, že na zvonici bol zvon v kostole štyria speváci. Bol tam tiež predkrm v podobe nahého chlapca stojaceho na skale a nepretržite cikajúceho vodu. Ďalší predkrm predstavoval zakotvený veľkú loď s námorníkmi, lanami, plachtami a plne naplnenú tovaeom. Ďalší predkrm tvorila krásna fontána, jedna časť zo skla, druhá z olova, s nádhernými sklenenými stromčekmi, ktoré mali sklenené lístky a kvety. Priestor naokolo bol ako malá lúčka obklopená skalami zo zafírov a ďalších drahých kameňov. Uprostred stál sv. Ondrej a pred ním kríž.

Veľký stôl

Na druhom stole, ktorý bol dlhší ako ten prvý bola predovšetkým obrovská paštéta, v ktorej bolo 28 živých postáv, ktoré, keď prišli na rad, hrali na najrozličnejšie nástroje. Druhý predkrm na tomto stole bol usporiadaný ako hrad, podobný Lusignanu a na jeho najvyššej veži bola Meluzína v tvare hada a z dvoch nižších veží čas od času vytryskla voda stekajúca do hradnej priekopy

Hrad Lusignan

Tretí bol veterný mlyn postavený na hrude masla, na ktorého najvyššej lopatke sedela straka. Okolo mlyna stali ľudia všetkých stavov, mali luky a kuše a všetci mierili na straku, čím chceli znázorniť, že streľbe na vtáky sa venujú všetci.

Štvrtý bol sud postavený uprostred vinohradu, kde sa konalo vinobranie. Bolo vidno, že jedno víne je sladké a dobré, druhé zlé a trpké. Pri sude stála postava bohato odetého muža, ktorý držal v ruke iba krátku palicu, na ktorej bolo napísané: "Kto chce, ten sa napije."

Piaty predkrm tvorila púšť alebo skôr neobývaná zem, na ktorej bol nádherne a živo zhotovený tyger zápasiaci s hadom.

Šiesty predstavoval divého muža sediaceho na ťave a idúceho cez púšť.

Siedmy predstavoval muža, ktorý prečesáva krovisko plné vtákov. Vedľa sa nachádzal ovocný sad, ktorého plot tvorilii krásne vyrobené ružové kríky. Uprostred sadu sedel pri stole rytier s dámou a jedol pečené vtáky ulovené oným mužom v krovisku. Rytier na neho ukazoval prstom a chcel jej naznačiť, že muž sa snaží márne a len stráca čas.

ôsmy predstavoval blázna jazdiaceho na medveďovi. Navôkol boli podivné hory, posypané snehovou krupicou a ľadom.

Deviaty tvoril jazero, okolo ktorého bolo niekoľko hradov a dedín. Po hladine plávala loď s vytiahnutými plachtami. Bola krásne vystrojená a mala všetko, čo má mať loď

Malý stôl

Na treťom stole, menšom ako oba predchádzajúce, bol postavený prales, pripomínajúci prales v Indii. V pralese bolo niekoľko podivných divých zvierat, ktoré sa sami od seba pohybovali, akoby boli živé.

Druhý predkrm na tomto stole predstavoval leva priviazaného k stromu, ktorý stál uprostred lúky. Na lúke bola postava muža, ktorý štval na leva psy.

Tretí a posledný predkrm predstavoval kupca idúceho dedinou, ktorý niesol kôš plný sladkostí.

Hlavná hostina ako cirkusové predstavenie

Zatiaľ sme hovorili iba o predkrmoch. Ale potom prišla na rad samotná hostina. Jednotlivé chody boli umiestnené na vozoch a nosítkach, ktoré za pomoci kladiek spúšťali zo stropu, Každý chod, ktorých bolo niekoľko, pozostával zo 48 jedál, najmä mäsa. Niektoré pokrmy boli zdobené zlatom a azúrom. Samotná hostina sa odštartovala tým, že na predkrmovom stole s skotolom, začal zvoniť kostolný zvon. K zvonu začal spievať zbor detí, pridali sa hudobnáci ukrytí v paštéte. Počas hostiny prebehlo aj osem predstavení. Ktoré tiež boli úplne extravagantné. Nebudeme vymenúvať všetky, ale hneď prvý vstup patril koňovi, ktorý bol bohato nazdobený červeným hodvábom. Nacúval do sály a prešiel je celú cúvaním. Po ňom nasledovala zrúda, napoly muž s nohami gryfa, ktorý jazdil na diviakovi v zelenom hodvábe. V inom vstupe vbehol do sály mohutný jeleň s veľkými zlatými parohmi prikrytý dekou z červeného hodvábu. Na jeleňovi sedel 12-ročný chlapec v tmavých zamatových šatách, ktorý spieval. Ďalším zaujímavým bodom obor oblečený do dlhého zeleného hodvábneho hábitu, na mnohých miestach potrhaného, V ľavej ruke niesol obrovskú sekeru s dvojitým ostrím a pravou rukou za sebou viedol slona prikrytého hodvábom, na ktorom bol namiesto sedátka urobený zámok v ňom sedela dáma. Cez biele šaty mala prehodený čierny plášť. Predstavovala Svätú cirkev prosiacu o pomoc. Obor predstavoval Saracénov, ktorí si ju chceli podrobiť, pokiaľ by jej deti - katolíci - neprišli na pomoc. Dáma žalostne nariekala:

"Už neváhajte a pri mne stojte, som Cirkev svätá, mňa poľutujte. Som matka vaša, čo musí ťažkú bolesť znášať.!

Vyvrcholením hostiny bolo, keď do sály priniesli živého bažanta, ktorý mal na krku drahicený zlatý náhrdelník zdobený drahými kameňmi a perlami. Najvyšší erbovník, ktorý s heroldmi bažanta priniesol, povedal panovníkovi, že je zvykom poťčas hostiny priniesť panovníkovi páva alebo iného ušľachtilého vtáka, aby nad ním mohl predniesť užitočné a platné sľuby. Burgundský vojvoda podal erbovníkovi listinu, v ktorej sa zaväzoval zachrániť kresťanstvo. Potom sa zo všetkých strán zbiehali šľachtici a sľubovali vernosť a podporu vojvodovi. Cieľom celej okázalej slávnosti, známej ako Slávnosť bažanta, bolo získať šľachtu pre križiacku výpravu proti Turkom. (Zo spomienok Oliviera de La Marche, burgundského dvorana, kronikára a básnika, očitého svedka udalosti)

Olivier de La Marche

A tu ešte niekoľko sľúbených fotografií k obsahu podcastu:

Sprievod Bbudmerických maškár, či maškarád, začiatok 90. rokov 20. st.

Bál svetlušiek, vyobrazenia v dobových kronikách:

Pieter Bruegel st., Zápas medzi karnevalom a pôstom, 16. stor.

Palacinkové preteky:

https://www.youtube.com/watch?v=8yC_Of1DUes

Literatúra k Slávnosti bažanta: Verdon, Jean. Volný čas ve středověku. Praha 2003

Podcast Archivárky na cestách (neskrátené, pre členov) je vložený na túto stránku z otvoreného informačného zdroja RSS. Všetky informácie, texty, predmety ochrany a ďalšie metadáta z informačného zdroja RSS sú majetkom autora podcastu a nie sú vlastníctvom prevádzkovateľa Podmaz, ktorý ani nevytvára ani nezodpovedá za ich obsah podcastov. Ak máš za to, že podcast porušuje práva iných osôb alebo pravidlá Podmaz, môžeš nahlásiť obsah. Ak je toto tvoj podcast a chceš získať kontrolu nad týmto profilom klikni sem.

Táto webová stránka používa súbory cookies, ktoré sú potrebné pre správne fungovanie a skvalitňovanie webovej stránky. Ďalšie informácie o tom, ako používame súbory cookies, nájdete tu.
Bližšie informácie o spracúvaní osobných údajov ako aj o súboroch cookies nájdete tu.

Technické cookies

Vždy aktívne cookies sú nevyhnutne potrebné na základné fungovanie. Bez týchto súborov by sme nemohli poskytovať služby, ktoré umožňujú tejto stránke fungovať.

Funkčné cookies

Funkčné cookies vylepšujú fungovanie webových stránok, nakoľko si môžu pamätať napríklad informácie ako používateľské meno, jazyk alebo preferovanú polohu. Vďaka zapamätaniu si Vašich volieb môže stránka poskytovať vylepšené a osobnejšie služby.

Analytické cookies

Tieto cookies zhromažďujú anonymné informácie o tom, ako používatelia využívajú webové stránky. Z týchto dát sa dozvieme, ako používatelia reagujú na stránku poskytnutím informácií o tom, aké oblasti navštívili, aký čas na našej stránke strávili, a či sa pri tom vyskytli nejaké problémy, napríklad chybové hlásenia, čo nám pomáha vylepšovať webovú stránku.

Marketingové cookies

Marketingové cookies pomáhajú sledovať Vaše online návštevy a aktivitu na našich webových stránkach. Uvedené pomáha poskytovať a zobrazovať Vám relevantnejšie reklamy alebo obmedzujú počet zobrazení reklamy. Tieto súbory cookie môžu zdieľať tieto informácie s inými organizáciami alebo inzerentmi. Ide o trvalé súbory cookie a takmer vždy pochádzajú od tretích strán.