Rozprávanie o dejinách najobávanejšej choroby: rakoviny s historičkou Žofiou Lysou, ktorá prepojila osobný príbeh s profesionálnym výskumom. Aká bola diagnostika a liečba rakoviny v staroveku a stredoveku? Zomrel cisár Žigmund na rakovinu? Ako vyzerala vtedajšia mastektómia a iné operácie nádorov? O stredovekej chirurgii a prečo bola práca chirurgov dlho zaznávaná. Aké boli najuznávanejšie chirurgické postupy, na aké operácie si trúfli stredovekí chirurgovia a aká bola šanca, že zákrok pacient prežije.

Znázornenie stredovekej mastektómie:

Amputácia

V podcaste sme hovorili o najslávnejšej a najlepšie zdokumentovanej stredovekej amputácii končatiny. Pacientom bol cisár Fridrich III. Hasburský, ktorý mal v čase operácie 78 rokov. Chirurg, majster Hans Seyff z Göppingenu, ktorého poslal bavorský vojvoda cisárovi do Linzu, spísal o operácii správu. K textu bola vyhotovená aj miniatúra zobrazujúca operáciu (dnes vo viedenskej Albertine). A tak sa môžeme pozrieť, ako taká stredoveká amputácia nohy vyzerala a uvedomiť si, v akých dobrých časoch žijeme.

Vojenská chirurgia

V podcaste sme spomínali aj francúzskeho chirurga Ambroise Paré, považovaného za "otca modernej chirurgie". V roku 1537 sa pripojil k francúzskemu vojsku ako vojenský lekár. Rýchlo si všimol otrasný stav poľnej chirurgie v ére strelných zbraní. Odmietol vtedy bežný postup ošetrovania strelných rán vriacim olejom a namiesto toho použil zmes vaječného žĺtka, ružového oleja a terpentínu. Táto metóda bola nielen menej toxická pre ranu, ale aj menej traumatizujúca pre pacienta; a Paré zistil, že jeho pacienti sa zotavovali rýchlejšie a častejšie než tí, ktorých liečili olejom.

Zasadzoval sa tiež za podväzovanie veľkých tepien počas amputácií namiesto ich vypaľovania; odmietal kastráciu pacientov potrebujúcich operáciu pruhu; zaviedol umelé zuby a končatiny a vynašiel mnohé nové chirurgické nástroje – vrátane škrtidla.

Paré na bojisku, ako používa podviazanie na zastavenie krvácania po amputácii.

Trepanácia lebky

V stredoveku sa trepanácia lebky používala na zmiernenie vnútrolebečného tlaku spôsobeného krvácaním alebo opuchom mozgu po poraneniach hlavy. Tento zákrok bol rozšírený po celej Európe a často ho pacienti prežili, o čom svedčia lebky po operácii s dôkazmi opätovného rastu kosti.

Rytina zobrazujúca trepanáciu z roku 1525.

Ukážka z neskorostredovekého anatomického rukopisu zobrazuje rôzne typy zranení a spôsob ich liečby:

Londýn, Wellcome Library, MS. 290

Zdroje:

Lipburger, Peter Michael. De prodigiis et ostentis quem mortem Friderici imperatoris precesserunt. Zum Tod Kaiser Friedrichs III. In: Lothar Kolmer (Hrsg.) Der Tod des Mächtigen. Kult und Kultur des Todes spätmittelalterlicher Herrscher, 1997 s. 125 - 135