Kráľovná Žofia Bavorská a Bratislava (4. časť)

V predchádzajúcej časti som Vám porozprávala o kríze vo vzťahu kráľovnej Žofie a uhorského kráľa Žigmunda a napokon o ich zmierení. A o tom, že česká kráľovná pravdepodobne trávila posledné roky života nielen v Bratislave, ale aj v Šoproni a taktiež na hrade Kittsee, vzdialenom od Bratislavy iba niekoľko kilometrov. Hrad patril v čase smrti kráľovnej Žofie pani Walpurge, vdvove po českom pánovi Petrovi Kaplířovi.

Tajomná Walpurga

Pani Walpurga mala ku kráľovnej Žofii nepochybne veľmi blízko. Bohužiaľ, o tejto dáme vieme veľmi málo. Jej manžel Petr Kaplíř pôsobil v službách Žigmunda prinajmenšom od roku 1411, keď sa stal bratislavským županom. V roku 1421 vystupuje v prameňoch už ako „bývalý“ bratislavský župan (kapitán). Nápadné je, že hoci v roku 1422 nezastával nijakú funkciu v službách kráľa, práve v tomto období Kaplířovci výrazne spoločensky postúpili, keď získali hradné panstvo Kittsee. Nápadná je aj postava Petrovej manželky Walpurgy. Uhorské pramene sa o ženách takmer nezmieňujú, ale pani Kaplířová je výnimkou. Vystupuje po boku manžela aj v takých záležitostiach, kde by sme jej účasť nečakali, a po manželovej skorej smrti (pravdepodobne ešte v roku 1422 alebo na začiatku roka 1423) aj samostatne. Napríklad 24. apríla 1422 bola spolu s manželom a s Václavom z Dubé vydavateľkou listiny, ktorou spoločne potvrdili splatenie dlžoby 700 zlatých zo strany mesta Šopron. V lete toho istého roka získal Petr Kaplíř spolu s Walpurgou do zálohu za 9000 zlatých spomínaný hrad Kittsee, ktorý za túto sumu vykúpili od iného nájomcu. Hrad dostali spolu s mestečkom Rusovce aj s tamojším tridsiatkom, pričom ho mali vrátiť kráľovi vtedy, keď z tridsiatku získajú sumu, za ktorú hrad vykúpili. Žigmundova listina o zálohovaní bola vydaná vo Viedni 9. júla 1422 a na druhý deň bola suma zvýšená o ďalších 2000 zlatých V oboch listinách je ako spolumajiteľka hradu vyslovene uvedená Walpurga. Otázkou zostáva, odkiaľ mal Petr Kaplíř takú veľkú sumu peňazí. Celé desaťročie pôsobenia v službách Žigmunda nevlastnil nijaké väčšie majetky, až v roku 1422 sa situácia prudko zmenila. Po jeho boku sa začala objavovať manželka Walpurga, ktorá bola nejakými bližšie neidentifikovateľnými väzbami spätá s kráľovnou Žofiou. Mohlo ísť o bohatú príslušníčku niektorého českého aristokratického rodu, ktorá ako dvorná dáma kráľovnej Žofie prišla do Uhorska a tu sa vydala za Petra Kaplířa. Zaujímavé je už naznačované spojenie s Václavom z Dubé, ktorý bol spolu s Petrom a Walpurgou spoluvydavateľom oboch kvitancií a súčasne bol príbuzným kardinála a biskupa Jana. Jan Železný prišiel do Uhorska neskôr než kráľovná Žofia, definitívne sa tu usadil až v roku 1426. Patril do blízkeho okruhu kráľa Žigmunda aj kráľovnej Žofie.

Bola Walpurga Kaplířová dvornou dámou kráľovnej Žofie?

Je veľmi pravdepodobné, že Kaplířovci získali hrad ako protihodnotu za služby poskytované kráľovnej Žofii a za jej finančné podporovanie v časoch, keď viazlo vyplácanie renty. Rovnako je takmer isté, že kráľovná sa neraz zdržiavala na ich hrade Kittsee. V tejto súvislosti je zaujímavá informácia, že práve na tomto hrade prebiehali na začiatku roka 1423 mimoriadne dôležité rokovania o budúcnosti moravského markgrófstva. Rakúsky knieža Albrecht, v tom čase už Žigmundov zať, tlačil na kráľa, aby mu odovzdal celé moravské markgrófstvo, čomu sa panovník bránil. Kompromisom zo strany kráľa bol návrh na rozdelenie krajiny medzi nich oboch. Odovzdávacia listina moravského markgrófstva pre Albrechta, zahŕňajúca toto rozdelenie na dve časti, bola vydaná 5. februára na hrade Kittsee. Ťažko si predstaviť, aké dôvody viedli panovníka, aby významné rokovanie o budúcnosti jednej zo svojich dedičných krajín uskutočnil práve na hrade vdovy Kaplířovej (Petr Kaplíř bol v tom čase už pravdepodobne mŕtvy). Jediný dôvod, ktorý sa nám ponúka, je ten, že v Kittsee bola prítomná česká kráľovná, s ktorou sa mohol kráľ o svojich krokoch radiť. Kráľovná Žofia sa nikdy nezriekla mocenských ambícií a je možné, že spočiatku – aspoň v prvých rokoch po odchode z Českého kráľovstva – nebola iba pasívnou diváčkou udalostí. Postupne sa však dostávala do izolácie a závislosti od Žigmunda, s čím sa do konca života nezmierila.

Kráľovná na hrade v Kittsee

Skutočnosť, že vdova Kaplířová požičiavala českej kráľovnej peniaze, je nesporná. V Žofiinom testamente sa vyslovene hovorí, že je pani Kaplířovej dlžná 950 zlatých. Aj ďalší vývin udalostí potvrdzuje predpoklad o Walpurginej finančnej pomoci kráľovnej. Pripomeňme si, ako koncom januára v roku 1426 pricestoval do Bratislavy za Žofiou bavorský vojvoda Viliam, aby tam rokoval so Žigmundom o zabezpečení svojej sestry. V Bratislave sa Žigmund zdržal minimálne do 23. februára, niekedy po tomto dátume odcestoval – pravdepodobne aj s Viliamom – do Viedne, kde vydal toľko očakávanú listinu o finančnom vyrovnaní so Žofiou. Určite nie je náhoda, že presne v tom istom čase – teda v čase bratislavských rokovaní – dostala Walpurga od Žigmunda novú záložnú listinu na hrad Kittsee. Listina, ktorá sa zachovala v súdobom českom preklade neskoršej Žigmundovej konfirmácie, bola vydaná 3. februára 1426. Žigmund v nej uvádza, že hrad Kittsee má Walpurga a jej deti v zálohu za 2000 zlatých. K tejto sume teraz pripočítava ďalších 4500 zlatých, ktoré Walpurga poskytla kráľovi, a ďalších 2000 zlatých, ktoré sa zaviazala investovať do opravy hradu. Suma sa tak zvýšila na konečných 8500 zlatých. Skutočnosť, že Žigmund zálohoval hradné panstvo žene a navyše vdove, bola v tých časoch úplne výnimočná a nezvyčajná. Vysvetliť sa dá tak, že Žigmund týmto spôsobom refundoval pani Kaplířovej výdavky spojené s pobytom kráľovnej v Kittsee, čo naznačuje aj fakt, že na seba prevzal náklady spojené s opravou hradu „pre naše potreby“, a v neposlednom rade, ako sme už povedali, aj miesto a čas, keď k zálohovaniu došlo (počas bratislavských rokovaní Žigmunda so Žofiou a s jej bratom). Na tomto mieste treba odmietnuť ako nepodložené tvrdenie, že česká kráľovná Žofia žila v dome vdovy Kaplířovej v Bratislave. Ak sa kráľovná so svojimi dvoranmi zdržiavala u vdovy Kaplířovej, potom na jej hrade Kittsee.

Hrad Kittsee dnes

V súvislosti s hradom Kittsee je potrebné pripomenúť, že práve tam sa nachádzala veľká časť kráľovninho hnuteľného majetku v čase jej smrti, resp. krátko po jej smrti. Druhá časť vecí bola uložená v kráľovninom príbytku v Bratislave. Tým sa dostávame k ďalšiemu zaujímavému problému – problému Žofiinej pozostalosti. Aj v tomto prípade preniklo do odbornej literatúry mnoho nepresností a dezinformácií, a to nielen v súvislosti s jej závetom, ale predovšetkým s následným pozostalostným konaním a najmä s realizáciou kráľovninej poslednej vôle. Práve to má byť totiž dôkazom Žigmundovej nenávisti voči kráľovnej Žofii, či minimálne úplnej ľahostajnosti k jej pamiatke. Historický stereotyp v tomto prípade značne prekryl vypovedaciu hodnotu historických prameňov. Ešte skôr, ako si povieme, prečo sa tak stalo, zosumarizujme si hlavné pramene, ktoré sa týkajú pozostalostného konania.

Kráľovnin testament

Ak hovoríme o pozostalostnom konaní, dokumentom prvoradého významu by mal byť sám závet kráľovnej Žofie. Ten sa však nezachoval ako autentický a kompletný dokument, ale iba ako torzo publikované v edícii prameňov A. F. von Oefeleho z roku 1763. Sám editor nepracoval s originálom, ale iba s odpisom, čo vyplýva z jeho poznámky, že text sa predčasne končí, pretože ďalšia strana je vyrezaná. Ani on teda nemal k dispozícii celý originálny text Žofiinho testamentu. Navyše, keďže záverečná časť závetu chýba, pochopiteľne, že chýba aj datovanie. A tak nevieme ani len to, kedy a kde kráľovná dala testament napísať. Musel však vzniknúť niekedy po marci roku 1426, pretože sa v ňom hovorí o dlžobe kráľa Žigmunda voči Žofii, ktorá predstavovala sumu 30 000 zlatých. V marci 1426 kráľ Žofii písomne garantoval vyplatenie dlžnej sumy 25 000 zlatých, ku ktorým sa ešte malo prirátať 6000 zlatých na vydržiavanie dvora. A ako už vieme, prvá splátka 1000 zlatých sa s najväčšou pravdepodobnosťou vzápätí realizovala v Bratislave. Zostávala by teda dlžná suma rovných 30 000 zlatých, ktoré sa spomínajú aj v závete. Môžeme sa teda domnievať, že závet vznikol niekedy v tomto období. Ak vznikol neskôr, je dôkazom toho, že Žofia dostávala od Žigmunda peniaze (hoci s ťažkosťami a s meškaním), lebo dlžná suma od roku 1426 ďalej nenarástla. Tomu, že Žofia peniaze od Žigmunda dostávala, nasvedčuje okrem iného aj skutočnosť, že v jej pozostalosti sa našla nemalá suma peňazí v hotovosti – 1715 zlatých.

V závete, resp. v jeho zachovanej časti, sa hovorí predovšetkým o nehnuteľných majetkoch kráľovnej, ktoré mala v Českom kráľovstve. Sú to také majetky, ktoré získala darom alebo kúpila za vlastné peniaze, a teda boli jej výhradným vlastníctvom: hrady Potštejn a Bradlec, ktoré si kúpila, dom v Prahe, ktorý jej daroval manžel, kráľ Václav, a ročný plat na Mělníku a v dedine Brozánky vo výške sto kôp grošov. Oba hrady spolu s klenotmi a vecami, ktoré mala uložené v truhlách, ako aj s 30 tisíckami zlatých, ktoré jej bol dlžný kráľ Žigmund, odkázala svojim bratom Viliamovi a Ernestovi a synovcovi Albrechtovi. Peniaze sa mali použiť na splatenie dlžoby u pani Kaplířovej a jej detí vo výške 950 zlatých, na vyplatenie dvorných dám a služobníctva a na zriadenie večného zádušia (aniverzária) pre kráľovnú. Za vykonávateľa závetu, či skôr garanta, ktorý mal byť nápomocný pri realizácii kráľovninej poslednej vôle, určila kráľovná Žofia Žigmunda. Viac sa zo spomínaného testamentu nedozvedáme. Je veľmi ťažké robiť akékoľvek závery na základe dokumentu, o ktorom nevieme kedy a za akých okolností vznikol, no najmä nepoznáme celý jeho text.

Vykonávatelia poslednej vôle

Kráľovnin testament v čase jej smrti zrejme nemali jej bratia k dispozícii. Ako zreteľne vyplýva z iného dokumentu týkajúceho sa pozostalostného konania, kráľovná si želala byť pochovaná v Bratislave, kde si budovala vlastnú kaplnku, kým jej bratia po doručení správy o sestrinej smrti zvažovali prevezenie jej ostatkov do Mníchova. Dňa 25. novembra 1428 vymenovali troch členov svojej rady za splnomocnencov a vyslali ich do Bratislavy, aby vykonali Žofiinu poslednú vôľu, pričom mali previezť jej mŕtve telo do Mníchova. Vzápätí rozoslali listy ôsmim rôznym adresátom, ktorým oznámili mená svojich troch zmocnencov a požiadali ich, aby im vychádzali v ústrety pri naplnení Žofiinho testamentu. Medzi adresátmi boli ľudia z bezprostredného okolia zosnulej kráľovnej, okrem iných jej kuchmajster Protiva, Protiva de Uchynicz, menovaný ako jeden z adresátov, patril k blízkym kráľovniným služobníkom. Na starosti mal nielen kráľovninu kuchyňu ako „magister coquine curie sue“, ale kráľovná ho poverovala aj najrozličnejšími úlohami, napríklad vymáhaním peňazí od Žigmunda. Za verné dlhoročné služby mu v závete odkázala svoj pražský dom. Vyplýva to z listiny datovanej vo Viedni 10. júla 1430, ktorou kardinál Jan Železný potvrdil Protivovi (zrejme na jeho žiadosť), že mu kráľovná vo svojom testamente spomínaný dom skutočne odkázala. Ďalšími adresátmiu boli kancelár, bratislavský župan, richtár a rada mesta Bratislavy a, samozrejme, biskup Jan Železný. Zhodou okolností sa zachovala odpoveď Jana Železného na tento list: datoval ju 12. decembra 1428 v Bratislave a vyplýva z nej, že traja vyslanci bavorských vojvodov s ním už rokovali, a preto ubezpečuje bavorských vojvodov o ochote pomôcť pri usporiadaní kráľovninej pozostalosti. Do záležitosti dedičského konania sa osobne vložil aj kráľ Žigmund. Na jeho príkaz sa v dňoch 17. – 21. januára 1429 vykonal súpis všetkých vecí z kráľovninej pozostalosti, a to najskôr na hrade Kittsee a potom v Bratislave. Inventár, ktorý sa pri tejto príležitosti zachoval a tvorí súčasť zväzku listov a listín so zachovanou korešpondenciou Žofie s bratmi, presne zaznamenáva, kde a kedy sa súpis uskutočnil, kto bol prítomný a niekedy aj to, kto kráľovnine veci priniesol. Komisia poverená spisovaním majetku sa zišla v pondelok 17. januára v Kittsee. Jej členmi boli kardinál Jan Železný, bratislavský župan Štefan z Rozhanoviec, Žofiin kancelár Žigmund, spovedník Mikuláš (Niklas), dvormajster bavorských vojvodov Štefan Ebster a kráľovnin kuchmajster Protiva. Pred komisiu postupne priniesli štyri truhlice, z toho jedna bola označená ako veľká.

Súčasťou pozostalosti boli aj vzácne textílie kráľovnej

Truhlice skrývali skutočné poklady, nachádzali sa tam strieborné čaše, kanvice, nádoby, knihy, krištáľové predmety, devocionálie, perly, obrazy, šperky, ale aj veci osobnej potreby – umývadlá, hrebene, rôzne miešky, príbory, textílie, denné pokrývky hlavy, vlasové príčesky, obrusy, závesy, šachovnica, prenosný organ atď. V stredu 19. januára pokračovalo spisovanie majetku v Bratislave. Žofiine veci znášali pred kardinála a ostatných pánov do akejsi miestnosti. Ako prvý priniesol niekoľko predmetov kráľovnin spovedník Mikuláš. Išlo o strieborný kríž s relikviou (trieskou z kríža, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš), obraz Panny Márie, malý strieborný svietnik a striebornú koreničku. Po ňom nastúpil kráľovnin kancelár Žigmund. Ten priniesol predovšetkým šperky a drahokamy, medzi ktorými nechýbali kráľovnine korunovačné insígnie koruna a jablko, ďalej odznak Dračieho rádu a akéhosi francúzskeho rádu, zlatý opasok, prstene, retiazky a veľké množstvo ďalších drahocenností. Za zmienku stojí amulet z hadca (serpentínu) na hodvábnej šnúrke; tento kameň sa využíval v mágii, verilo sa, že chráni pred jedom a má ochrannú silu.

Vo štvrtok pokračovalo spisovanie predmetov, ktoré sa našli v bratislavskom príbytku kráľovnej. Boli to opäť najrozličnejšie predmety – knihy, obrazy, sošky, devocionálie (napr. Kristova stupaj odtlačená do vosku v pozlátenej skrinke), perly a vence z perál, strieborný pozlátený pás, krištáľ používaný ako zväčšovacie sklo a iné. Ešte v ten deň všetky veci spísali, uložili do truhlíc, zamkli a zapečatili. Posledným dňom súpisu bol piatok a v ten deň prevažovali textílie. Odevy a látky predstavovali takmer tridsať položiek. Záver súpisu tvorí zápis týkajúci sa finančnej hotovosti. Medzi vecami zosnulej kráľovnej našli 1715 zlatých, z toho 850 vyplatili kráľovniným služobníkom.

Vojvoda Wiliam opäť v Bratislave

Truhlice s kráľovninou pozostalosťou, zamknuté a zapečatené, čakali potom na príchod dedičov, ktorými boli Žofiini bratia Viliam a Ernest. Do Bratislavy však opäť prišiel iba Viliam. Bola to už jeho štvrtá, tentoraz posledná cesta do Bratislavy v záležitostiach sestry. Stretol sa tu so Žigmundom, aby spoločne riešili problémy Žofiinej pozostalosti. Dňa 11. mája 1429 vydal Viliam listinu, ktorou sa zaviazal splniť povinnosti, ktoré mu ukladá kráľovnin testament, a súhlasil, aby sa v prípade, ak by nestačili peniaze na vyplatenie všetkých položiek vyplývajúcich zo závetu, Žofiine veci predali.O niekoľko dní, 17. mája, Žigmund vydal povolenie pre Viliamových zmocnencov, aby po splnení všetkých záväzkov vyplývajúcich z testamentu odviezli pozostalosť z Bratislavy do Mníchova. Niektoré predmety z kráľovniných pokladov vykonávatelia závetu skutočne museli predať, svedectvom toho je svietnik z mrožích klov s jantárovou soškou uvedený v súpise Žofiinho majetku, ktorý zostal v Bratislave a dnes je ozdobou bratislavského Mestského múzea.

Detaily Žofiinho svietnika

Z inventára kráľovninej pozostalosti totiž vyplýva, že po vyplatení služobníctva zostalo v hotovosti iba 865 zlatých, pričom len na zriadenie aniverzária kráľovná určila 2500 zlatých. Výšku sumy sa dozvedáme z ďalšieho dôležitého dokumentu týkajúceho sa Žofiinho testamentu, a to zápisu Žigmundovho rozhodnutia vo veci aniverzária a pohrebnej kaplnky z 12. septembra 1429 Z listiny, ktorá je okrem pečate kráľa Žigmunda spečatená aj pečaťami prítomných svedkov, resp. tých, ktorí mali Žigmundovo rozhodnutie uviesť do života – kardinála Jana Železného, zástupcov mesta Bratislavy a Bratislavskej kapituly –, vyplýva, že kráľ spolu s prítomnými konkretizoval a do najmenších podrobností stanovil, ako sa má naložiť s peniazmi určenými na zádušie v zmysle Žofiinho testamentu. Súčasne špecifikoval, aké stavebné úpravy sa majú urobiť v jej kaplnke. O stratenej kaplnke kráľovnej Žofie zasa nabudúce.

Daniela Dvořáková