Pozor na výber darov (aj tých vianočných!) Tak ako v stredoveku, tak aj dnes je možné človeka uraziť alebo naopak si ho uctiť, zaviazať si ho, odovzdať mu informáciu zakódovanú vo voľbe daru. Osobitne to platilo pre stredovek, ktorý tak obľuboval symboliku a skrytý význam vecí. V tomto podcaste sa porozprávame o najoriginálnejších daroch stredoveku: od pečeného kentaura, cez oriešok s erotickou miniatúrou až po hrozivé dary ako unesené osemročné dievčatko.

V stredovekej Európe zohrávalo darovanie oveľa väčšiu úlohu než dnes. Nešlo len o prejav pozornosti, ale aj o základný princíp spoločenského života: dary sa dávali a prijímali s očakávaním opätovania. Práve toto vzájomné obdarúvanie formovalo osobné vzťahy aj verejné udalosti: upevňovalo sociálne väzby – medzi panovníkmi a poddanými, manželmi a rodinami či priateľmi.

Darovanie ovplyvňovalo aj náboženský život. Almužny, cirkevné donácie či modlitby za priazeň Boha a svätých sa chápali ako formy daru. Štedrosť, považovaná za rytiersku cnosť, patrila k základným normám správania stredovekých elít. Dary sa používali aj ako politický nástroj – na upevňovanie spojenectiev, nadväzovanie diplomatických vzťahov či demonštráciu moci. Keďže niesli určitú symboliku, oslovovali aj emócie a estetické cítenie.

Príležitostí na obdarúvanie bolo nespočetne veľa: od každodennej pohostinnosti až po slávnostné udalosti, ako boli svadby, kráľovské vstupy do miest, mierové zmluvy či menovania do úradov. Darovanie bolo tak hlboko zakorenené v stredovekom myslení, že sa objavuje takmer v každom literárnom diele – náboženskom, svetskom či historickom.

Osobitné miesto malo novoročné obdarúvanie, medzi dvormi hodnostárov sa vymieňali stovky až tisíce luxusných predmetov. Napríklad burgundský vojvoda Filip Smelý míňal na novoročné dary v priemere viac než šesť percent svojho ročného rozpočtu. Vojvoda Jean de Berry, preslávený mecenáš umenia, dostával podstatne viac darov, než sám rozdával – a robil tak výhodný „obchod“.

Odovzdávanie novorčných darov z Prebohatých hodiniek vojvodu z Berry (Très Riches Heures). Ján z Berry (Jean de Berry) je vpravo sediaci muž v modrom odeve s kožušinovou čiapkou na hlave.

Príklady darov:

V roku 1452 darovala Margaréta z Anjou (1429 – 1482, dcéra Reného z Anjou a Izabely, vojvodkyne lotrinskej) zafír pre canterburského arcibiskupa. Verilo sa, že tento drahokam má liečivé účinky, ktoré by mohli pomôcť chorľavejúcemu arcibiskupovi.

Manželka Henricha VII., Alžbeta z Yorku (1466-1503) posielala zverinu a živé jelene zo svojich kráľovských parkov dvoranom a personálu, napríklad vojvodkyni zo Suffolku a členom kráľovskej stráže.

Osobitný význam mali soľničky, pretože soľ, hoci bola základnou zložkou stredovekej kuchyne, mala aj priaznivý symbolický význam. Mimoriadne obľúbené boli soľničky vytvorené v podobe zvierat: Jean de Berry vlastnil jednu striebornú „v podobe pštrosa, s bruškom z perlete, sediaceho na terase zo striebra pozláteného a emailovaného nazeleno“, ktorú mu v roku 1411 daroval zať ako novoročný dar.

Burgundský vojvoda Filip Smelý (1342 - 1404) daroval svojej manželke Margaréte Flámskej soľničku s pohyblivým vekom v podobe knihy hodín.

Soľničky ako dar mali teda zvláštnu váhu: neboli len luxusným predmetom, ale znamenali prianie bezpečia, stability a Božej priazne. Čo je veľmi odlišné od súčasnosti, keď sa rozsypaná soľ vníma ako znamenie nešťastia a pohromy.

Príklad soľničky zo 16. storočia.

Soľničku vytvoril Benvenuto Cellini pre francúzskeho kráľa Františka I. v rokoch 1540 až 1543. Od jeho potomka Karola IX. sa dostala k arcivojvodovi Ferdinandovi II. Soľnička zobrazuje alegóriu Zeme a vzájomné pôsobenie pevniny a mora. Na pravej strane je muž s trojzubcom a loďou ako symbol vody, kým na ľavej strane je žena predstavujúca Zem.

Alchandreus venuje svoje dielo - rukopis - kráľovi. Detail z Knihy filozofa Alchandrea, Paríž, Majster Vergília, okolo roku 1405. Múzeum J. Paula Gettyho.

Votívne dary

Ex-voto je skrátená podoba latinského výrazu ex voto suscepto, teda „na základe daného sľubu“. Ide o votivný dar Bohu, svätcovi alebo Panne Márii, ktorý sa obetuje ako prejav vďačnosti alebo zbožnosti pri splnení sľubu – napríklad po šťastnom vyviaznutí z nebezpečenstva, po uzdravení z choroby alebo po nehode. Ex-votá sa umiestňujú v kostoloch a kaplnkách a majú veľmi rozmanité podoby. Zvyčajne znázorňujú „príbeh“ zázraku, ktorý obdarovaný zažil: môžu to byť obrazy zachytávajúce nehodu, pamätné tabuľky, modely lodí, alebo napodobeniny častí tela, ktoré bolo uzdravené.

Na tomto okne v Katedrále Sv. Petra v Yorku je dobre vidieť, čo votívne dary boli a ako sa používali. Zobrazenie predstavuje muža, ktorý sa modlil vo svätyni nad hrobom sv. Viliama Fitzherberta a bol uzdravený z ťažkostí s nohou; na znak vďaky prináša voskovú repliku svojej nohy v životnej veľkosti. Na zábradlí vedľa svätyne sú zobrazené aj ďalšie ex-votá, ktoré tam zanechali tí, čo boli uzdravení na príhovor svätca: ženská hlava, noha, ruka a srdce. Všetky sú vyfarbené dožlta so striebornou lazúrou, možno aby naznačovali, že sú zo žltého vosku.

Kto by sa chcel dozvedieť viac o symbolie darov v stredoveku:

Všetkým poslucháčom a čitateľom prajeme pokojné a radostné prežitie vianočných sviatkov!!!

Použitá literatura:

Dvořáková, Daniela a kol. Človek a svet zvierat v stredoveku. Bratislava: VEDA, 2015.

Gurevich, Aaron Ya. : A Gift awaits an answer. A page from the Cultural History. In The Man of Many Devices, Who Wandered Full Many Ways: Festschrift in Honor of János Bak. Eds. Balázs Nagy, Marcell Sebők, Budapest: Centraj European University Press, 1999, s. 333 - 339

Radič, Radivoj - Šujca, Marko: Animal as gifts. From the treasury of medieval diplomacy. Dostupné https://www.academia.edu/31633465/R_RadiMŠuica_Animals_as_gifts_From_the_treasury_of_medieval_diplomacy_Životinje_na_dar