Silvestrovské rozprávanie o najbizarnejších úmrtiach v stredovekých dejinách. Robili aj stredovekí ľudia nezmyselné, krkolomné kúsky, ktoré ich stáli život? Čo si určite neobliecť na fašiangový ples. Prečo sa oplatí, dať si pozor na zárubne. Jazda cisára Bazila na jeleňovi a iné tragické úmrtia. Najabsurdnejšia panovnícka smrť v našich dejinách: kráľ zabitý zrúteným trónom. Kto by bol víťazom stredovekej Darwinovej ceny?

Ideálna smrť stredovekého kráľa sa mala odohrať na bojisku (to sa z našich panovníkov podarilo len Vladislavovi I. v bitke pri Varne v roku 1444 a Ľudovítovi II. v roku 1526 v bitke pri Moháči) alebo pokojne v posteli po prijatí všetkých sviatostí. Nie každému sa to pošťastilo, panovníci zomierali rôznymi spôsobmi, ale to, čo sa stalo kráľovi Belovi I. je asi najbizarnejšie úmrtie našich stredovekých dejín. Podľa svedectiev kronikára na neho padol jeho vlastný trón a ťažko ho zranil, takže na následky zranení zakrátko zomrel.

Kráľ Belo I. na obrázku z Kroniky Jána z Turca

Svedectvo kroniky

Podľa uhorskej kroniky z polovice 14. storočia, ktorú poznáme pod názvom Obrázková kronika (vychádzala zo starších kronikárskych správ) sa pre kráľa stal osudným trón, ktorý sa na neho zrútil v Dömöši v Pilišskej župe pri rieke Dunaj. Podľa 96. kapitoly tejto kroniky „Zbožný kráľ Belo potom, keď dovŕšil tretí rok svojho panovania, na svojom kráľovskom majetku v Dömöši bol rozdrvený trónom, ktorý sa zrútil; jeho telo upadlo do nevyliečiteľnej choroby.” („Piissimus/ autem rex Bela conpleto regni/ sui anno tertio in demes rega/li allodio corruente solio co(n)frac/tus corpore irremediabilit(er) cepit/ egrotare.”)

Aj pri veľkej predstavivosti sa nám zdá podivné, že by trón skutočne rozdrvil kráľa natoľko, že sa zo zranení nevystrábil. Musela by to byť obrovská smola. Jedine ak by mu padlo nejaké brvno z baldachýnu nad trónom na hlavu tak nešťastne, že by nastalo krvácanie do mozgu ako v prípade kráľa, ktorý si takto silno udrel hlavu o zárubňu, ako sme o tom hovorili v podcaste.

Bol to naozaj trón?

Maďarský medievista László Veszprémy prišiel s úplne novým vysvetlením podivnej smrti kráľa. Podľa jeho názoru ide o omyl pisára, ktorý prepisoval text kroniky. V súvislosti s tragédiou použil slovo "solium" teda trón, v skutočnosti na tomto mieste malo byť slovo "solarium". V tomto prípade sa samozrejme nemyslí solárium v dnešnom význame, ale poschodová terasa.

Stredoveké texty sa kvôli drahému písaciemu materiálu skracovali. Skracovali sa jednotlivé slabiky ale aj celé slová. Texty sa navyše neustále prepisovali, čím sa chyby mohli množiť. Podľa Veszprémyho len v ľavom stĺpci strany Obrázkovej kroniky, kde sa hovorí o smrti kráľa Bela I (fol 34v) sa nachádza až 32 skratiek. Je ľahko predstaviteľné, že v slove solarium sa slabika lar skrátila nadpísaním skratkového znamienka a zostalo solium. Neskorší prepisovači skratku nezaznačili a zostalo len neskrátené solium. László Veszprémy nevylučuje ani to, že pisár nepoznal architektonický výraz solarium, ktorý sa vyskytoval najmä v západnej Európe a tak mu tam vlastne skratka ani nechýbala.

Skrátka, chýbajúca skratka narobila v texte šarapatu.

Obrázková kronika

Galéria na poschodí

Ak skutočne v texte malo byť slovo solarium, všetko by bolo oveľa pochopiteľnejšie. Solarium ako staviteľský prvok sa opakovane spomína a opisuje na karolínskych dvoroch, ba aj na dvore samotného Karola Veľkého v Aachene. Tam sa údajne nachádzala poschodová krytá galéria, na ktorej sa zdržiaval panovník a jeho najužší sprievod. Túto hornú terasu (balkón) nazývali „solarium”. Nie náhodou tvorí základ slova latinské sol („slnko”), keďže horné podlažie bolo skutočne bližšie k slnku a k nebu.

Solarium ako galéria sa v uhorských prameňoch spomína až koncom 15. storočia a to v súvislosti s letným sídlom v Pusztamaróte, ktoré si dal medzi rokmi 1487 až 1490 postaviť ostrihomský arcibiskup Ippolito d’Este.

Kráľovská kúria v Dömöši zrejme pozostávala aj z takejto vyvýšenej, drevenej galérie. Podobné galérie boli bežné aj v hradných kaplnkách, kde boli určené práve pre panovníka prípadne hradného pána, aby bol v porovnaní zo zvyškom priestoru vyššie a blžšie k nebu. Dvojpodlažný priestor presvedčivo zvýrazňoval kráľovskú autoritu: kráľ hľadel na poddaných z výšky a zároveň sprítomňoval a symbolizoval sakrálny, „k nebu blízky” charakter panovníckej moci. Podľa Veszprémyho je preto logické počítať aj v Dömöši s takýmto typom stavby, vhodnej aspoň na občasný pobyt dvora. Kráľa Bela I. s najväčšou pravdepodobnosťou nezabil trón, ale zrútenie celého dreveného poschodia, kde sa zrejme tlačili okolo kráľa jeho najvýznamnejší dvorania a pod ich váhou sa konštrukcia zrútila.

Historické paralely

O podobné situácie, aká sa udiala Belovi I., nebola núdza. V podcaste sme spomínali tragický pád horného poschodia 26. júla 1184 v Erfurte na ríšskom sneme, ktorý zvolal nemecký kráľ Henrich VI. Počas rokovania sa zrútilo druhé poschodie prepoštskej budovy pri erfurtskom dóme pod ťarchou množstva ľudí, ktorí sa tam zdržiavali. Spomedzi padajúcich účastníkov našli desiatky smrť v latríne či žumpe nachádzajúcej sa v hĺbke pod nimi, no nemecký kráľ Henrich VI. ako zázrakom vyviazol bez zranenia.

Na tomto mieste sa odohrala "latrínová" tragédia v roku 1184

Podobná situácia sa prihodila aj ďaliemu panovníkovi. Podľa opisu anonymného autora Fuldských análov sa východofranský kráľ Ľudovít Nemec vydal v júni 870 na cestu na západ. V texte sa uvádza, že „cestou ho umiestnili na galériu (solarium) [jednej stavby], a keď sa budova zrútila, spadol aj on sám a jeho končatiny boli ťažko pomliaždené.“ Nehoda sa odohrala v kráľovskom dvorci vo Flamerheime neďaleko Bonnu. Ten istý prípad zaznamenal aj ďalší súdobý kronikár, opát z Prümu Regino (veľmi významný z hľadiska našich dejín, keďže zanechal podrobné správy o Veľkej Morave). Reginov opis je ešte názornnejší: kráľ vyšiel s početným sprievodom na poschodie dvora, na galériu (solarium). Konštrukcia sa však pre staré a zhnité trámy zrútila a panovníka pochovala pod troskami. Kráľovi Ľudovítovi sa zlomili dve rebrá a jeho okolie vraj ešte dlho po nehode počulo škripot zlomených rebier. Ľudovít Nemec však, na rozdiel od uhorského kráľa, nešťastie prežil.

Dva obrázky na záver

V podcaste sme sa rozprávali o smrti waleského kráľa Gruffuda v roku 1244

Vyobrazenie Gruffuddovho pádu z londýnskeho Toweru v roku 1244 (Matthew Paris)

A o tragédii cisára Bazila I. na poľovačke

Bazil I. byzantský cisár, zomrel v roku 886 na následky zranení po tom, ako ho vliekol jeleň údajne až 16 míľ (26 km) lesom.

Zdroje: https://qubit.hu/2024/12/01/hogyan-nem-halt-meg-i-bela-magyar-kiraly