Ak by ste chceli počúvať podcast vždy už s bonusom, môžete ho počúvať cez aplikáciu Patreon, alebo Patreon umožňuje vygenerovať súkromnú RSS adresu podcastu, ktorú si môžete naimportovať do vašej podcastovej aplikácie.

Ak ste si podcast už vypočuli a chceli by ste si pustiť iba bonus, nájdete ho v 35 minúte.

Telesné tresty v stredoveku

Prevažná väčšina detí sa v stredoveku stretla s telesnými trestami, či už doma alebo v škole. Humanista Erazmus Rotterdamský napísal o učiteľoch, že "desia ustrašený dav žiakov, vyhrážajú sa im a bijú ich metlami, prútmi a remeňmi." To však neznamená, že všetci učitelia používali pri vyučovaní telesné tresty; naopak, viacerí pedagógovia hlásali potrebu láskavého prístupu a varovali pred nadmerným trestaním.

Konrád z Megenburgu: na deti treba trstenicu!

Telesné tresty boli bežnejšie v ranom a vrcholnom stredoveku, neskôr sa to menilo k lepšiemu. Napríklad Konrád z Megenburgu, čo bol veľmi významný učenec v 14. storoší, si myslel, že deťom netreba dôverovať, ani v ich prítomnosti nehovoriť o nevhodných veciach. Podľa jeho slov deti "nemajú dosť rozumu, aby spoznali a pochopili pravdu. Nemá sa im teda príliš dôverovať. A za prostorekosť, klamstvá a úskoky majú byť potrestané trstenicou. Nechválim tých, ktorí vulgárne slovíčka a gestá u detí považujú za roztomilosť”. Bol to pritom veľmi učený a múdry človek, vyštudoval na univerzite v Paríži, kde niekoľko rokov aj učil filozofiu a teológiu. Ale potom odišiel do Viedne a viedol školu, ktorá existovala pri chráme sv. Štefana. Asi tu niekedy doepsl k názoru, že na deti treba trstenicu. Hoci bol skr prírodovedcom, filozofom a teológom, ako učiteľom. Napísal viac ako 30 kníh, najznámejšie z nich je Kniha o prírode (Buch der Natur)-

Konrádova kniha Buch der Natur

Konrád z Haslau a pokazené deti

Jeden zo stredovekých učencov z 13. storočia, Konrad von Haslau hovorí vo svojom diele o výchove detí aj o nevychovateľných šľachtických deťoch. Rozlišuje pritom tri druhy pokazených detí: rozmaznané, ktorým sa vo všetkom ustupovalo a vždy presadili svoju vôľu, tí čo vyrástli v núdzi a tá ich doviedla k smilstvu a tí, ktorí boli nespravodlivo bití. Takže, napriek tomu, že bitku nezavrhoval, videl aspoň škody, ktoré vie napáchať nespravodlivá bitka. Konrád z Haslau bol Rakušan a preslávil sa príručkou o dobrom správaní a výchove mladých šľachticov („Der Jüngling“). Celá je napísaná vo veršoch, obsahuje 1264vrýmovaných dvojverší. Uf, chudáci mládenci.

Spis Konráda z Haslau

Benediktíni boli proti násiliu na žiakoch!

Ešte že existovali aj osvietení učitelia, napr. benediktíni razili, že učiteľ má uznávať hodnotu dieťaťa a má k nemu pristupovať s miernosťou. Pavol Diakon, benediktín a historik na dvore Karola Veľkého, už v 8. stor. uvádzal, že pokarhaný má byť skôr učiteľ, ktorý je príliš prísny. Opát nesmie dovoliť, aby boli deti trestané či vylučované z kolektívu, lebo sa môžu dostať do ešte horšieho stavu ako predtým a nevedie to k ich náprave. Deti majú mať podľa neho hodinovú prestávku a vybehať sa na lúke, to sú myslím úplne kóšer názory, s tým by sa zhodli aj dnešní terapeuti. Aj dnešní rodičia vedia, že deti sa musia vyblázniť vonku… Takže ak do stredovekej školy, tak k benediktínom.

Existovali fackovací chlapci?

Všetky výchovné spisy, ktoré sa zaoberali výchovou budúcich panovníkov (tzv. knižacie zrkadlá) odporúčajú. aby kráľovskí synovia neboli bití a inak telesne trestaní. V súvislosti s tým vznikla legenda, že exitovali akísi náhradníci, rovesníci malého či mladého kráľa, ktorí s ním vyrastali a dostávali trest namiesto neho. Istou reminiscenciou by mohlo byť slovné spojenie fackovací panák. Vraj pohľad na bitého priateľa, ktorý vyrastal spolu s kráľovským dieťaťom, kráľovskému previnilcovi spôsobil také utrpenie ako keby bili jeho samého,

Ide skôro legendy, nemáme žiadny prameň ani kroniku o existencii takéhoto špeciálneho chlapca náhradníka, aj keď isté náznaky z mladších čias existujú (v angličtine whipping boy, keby ste si chceli viac dohľadať!). Spopularizoval to napr. Mark Twain, v knihe Princ a Bedár, ktorá bola viackrát sfilmovaná. Išlo o príbeh zámeny chlapca bedára a chlapca princa zo 16. stor., ktorí si mohli vyskúšať žiť v koži toho druhého. A Twain uvádza, že bedárovi pri jeho maskovaní za princa Eduarda VI. pomohla informácia od princovho náhradníka či zástupcu pri telesných trestoch…

Motív fackovacieho chlapca sa objavuje v literatúre po celé stáročia. Že by na tom predsa len niečo bolo? Viac napríklad tu: https://www.ancient-origins.net/history-ancient-traditions/whipping-boy-0014704

O výchove na nemeckých dvoroch Deutschländer, Gerrit. Dienen lernen, um zu herrschen. Höfische Erziehung im ausgehenden Mittelalter (1450-1550). Berlin : Akademie Verlag, 2012