Líšili sa stredoveké urážky a nadávky od dnešných? A aké boli tie najdrsnejšie? Čo pre človeka znamenala dobrá povesť a aké dôsledky mala zlá povesť? Akým spôsobom sa riešili falošné obvinenia a urážky? Ako končili nepoctiví dlžníci? Namiesto väzenia hostinec a verejná potupa. Aký list stredoveký šľachtic určite nechcel dostať?

Spory o česť

Česť kedysi nebola len prázdnym heslom, ale tvorila dôležitú súčasť sociálneho poriadku. Potupné tresty, kedysi uplatňované zvykovo, boli neskôr zakotvené v trestnom práve.

Ukážky z hanopisov s obrázkami

Tieto ukážky nezobrazujú skutočnú popravu ani smrť na šibenici. Takéto „hanlivé obrazy“ často dopĺňali hanopisné listy, ktorých cieľom – ako už napovedajú samotné názvy – bolo verejne očierniť adresáta kvôli dlhu, porušeniu sľubu alebo inému súkromnému zlyhaniu dôvery.

Z neskorostredovekého a ranonovovekého Nemecka (približne 1400 – 1600) sa zachovalo asi sto takýchto hanopisov, z ktorých mnohé fantazírujú o popravách svojich dlžníkov v krvilačných výjavoch. Zároveň odkazujú na význam rituálu, divadla a verejného zneuctenia, aké sprevádzali skutočné popraviská.

Obviňovaní sú tu zobrazení v rôznych polohách mučenia, aby sa ich domnelá hanebnosť zviditeľnila a ukázalo sa, čo si podľa autorov hanopisu zaslúžia.

Šibenica bola symbolom straty cti či potupy, preto na nej bývali ľudia zobrazení, aby sa obzvlášť zdôraznila podlosť ich činov.

Literatúra:

Jana Janišová: Šlechtické spory o čest na raně novověké Moravě. 2007

https://www.martinus.sk/742037-clovek-a-svet-zvierat-v-stredoveku/kniha