Čo rozhoduje o tom, že sa zo mňa stane alergik? Alebo aká je pravdepodobnosť, že vaše dieťa bude alergikom? Alergia je jedno z najčastejších ochorení a povedalo sa o nej už viac než dosť. Avšak stále kolujú okolo nej rôzne mýty. Moje meno je Marián Mitaš a v dnešnom podcaste Zdravie sa budeme o téme „Mýty a fakty o alergii“ rozprávať s Doc. Martinom Hrubiškom, alergológom - imunlógom , odborníkom v tejto oblasti, ktorý pracuje na I. alergologickej ambulancii Onkologického ústavu sv. Alžbety. Pán Docent, Vítam Vás v dnešnom podcaste.

Hneď na úvod sa Vás opýtam, vieme stručne charakterizovať čo to vlastne alergia je?

- Alergiou nazývame zbytočnú, neprimeranú reakciu imunitného systému na rôzne látky z vonkajšieho prostredia ktoré sú pre náš organizmus buď neškodné - napríklad peľové zrnká či výkaly roztočov, alebo dokonca pre život potrebné - ako je tomu v prípade potravinových alergénov. Nealergický jedinec na alergén vôbec nereaguje.

Prečo sa teda niektoré látky stanú pre alergika alergénmi?, vieme to?
- Na túto otázku dodnes ľudstvo nenašlo odpoveď. Teoreticky sa hocktorá látka môže stať alergénom. Medzi jednotlivými alergénmi sa nenašli žiadne špecifické vlastnosti, ktoré by ich jednoznačne predurčovali k tomu, že sa stanú alergénom. Jediné čo vieme, že pre vznik alergie ja prakticky vždy rozhodujúca bielkovinová podstata alergénu. Látky nebielkovinovej povahy môžu byť tiež alergénne, ale alergénom sa stávajú až potom, čo sa naviažu na nejakú bielkovinu.

Takže alergénom môže byť naozaj hocičo?, nepoznáme predsa len určité skupiny látok, u ktorých je vznik alergie častejší?

- Hoci čisto teoreticky sa alergénom môže stať hocaká látka, presa len spomedzi všetkých na svete jestvujúcich látok sú známe alergény iba tou menšou časťou z nich. V súčasnosti poznáme okolo 5000 molekúl schopných vyvolať alergickú reakciu. Týchto 5000 molekúl vieme zadeliť do takzvaných alergénových rodín, ktorých je okolo 200, ale klinicky významných rodín je zhruba 6. Do rodín zadeľujeme alergény na základe podobnosti ich bielkovinovej štruktúry.
Je známe, že alergický jedinec si vytvára takzvané alergické protilátky, odborne nazývané IgE. Alergén, ktorý navodil tvorbu IgE ako prvý, nazývame ako primárne senzibilizujúci. Ukazuje sa však, že čim sú jednotlivé alergény vo svojej štruktúre podobnejšie, tým väčšia je pravdepodobnosť, že alergik bude reagovať aj na inú podobnú látku. V jednej rodine alergénov sa napríklad nachádzajú niektoré bielkoviny z peľových zrniek brezovitých drevín, ale aj z rôzneho kôstkového - jadrového ovocia, a tiež pôvodom z rôznych orechov a orieškov. Príslušnosť do jednej alergénovej rodiny vysvetľuje prečo nejeden „brezový alergik“, t.j. ten, kto má skoro na jar prejavy tzv. sennej nádchy, máva prejavy alergie aj po konzumácii napríklad jabĺčok, či lieskových orieškov; podobne ten čo je alergický na niektoré látky z peľu paliny máva alergické prejavy po kontakte so surovou mrkvou či inou koreňovou zeleninou. Čiže späť k Vašej otázke: áno, poznáme určité skupiny látok, pri ktorých je vznik alergie oveľa častejší a alergia na určitú látku nám pomáha aj pri prognóze možného vývoja ďalšej alergie aj na iné - príbuzné látky, hoc aj z nepríbuzných zdrojov. Navyše, príslušnosť ku konkrétnej rodine nám dáva aj možnosť predpovedať závažnosť alergie - alergény z niektorých rodín spôsobujú iba mierne prejavy, iné vysoko pravdepodobne môžu navodiť aj závažnú, tzv. anafylaktickú reakciu.

Čo teda rozhoduje o tom, že sa staneme na niečo alergickí?

- Ako sme povedali, presnú príčinu alergií nepoznáme, na druhej strane toho vieme už pomerne dosť. Vieme, že pre vznik alergie je potrebná súhra genetickej predispozície a vplyvov vonkajšieho prostredia. V súčasnosti poznáme desiatky rôznych génov, ktoré nás môžu disponovať k vzniku alergií. A poznáme tiež rad vyvolávačov a spúšťačov zo životného prostredia a štýlu života, ktoré vedú k tomu, že sa z nás...