Slovensko sa nachádza v období výraznej spoločenskej neistoty, politickej polarizácie a napätia. Decembrová návšteva premiéra Roberta Fica v Moskve, kde sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, vyvolala kritiku zo strany verejnosti aj opozície, ktorá túto cestu označila za zradu národných záujmov a podkopávanie súdržnosti Európskej únie. 

Následné obvinenia premiéra Fica voči opozícii z pokusu o štátny prevrat po stretnutí lídra Progresívneho Slovenska Michala Šimečku s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ako aj útoky na LGBTI+ komunitu či mimovládne organizácie, zdôrazňujú prehlbujúce sa rozpory v spoločnosti a príklon súčasnej vládnej moci k politike krajnej pravice.

Napriek turbulentnému vývoju na domácej aj medzinárodnej scéne je nevyhnutné dôkladnejšie skúmať súčasné politické javy a vyvarovať sa zjednodušeným súdom, ktoré môžu viesť k nesprávnym záverom. Rýchle a povrchné analýzy politickej situácie totiž nemusia odrážať komplexnú podstatu problémov spoločnosti. Mnohé politické javy odohrávajúce sa na Slovensku nie sú izolované, ale sú súčasťou širších globálnych trendov, prejavujúcich sa posilňovaním krajne pravicových síl, ktoré sa stávajú dominantnými v rôznych častiach sveta, vrátane Európy a USA.

• Je reálna hrozba vystúpenia Slovenska z EÚ?
• V akej kondícii sa nachádza EÚ z pohľadu geopolitiky, najmä v kontexte nástupu Donalda Trumpa do funkcie prezidenta USA?
• Existujú dôvody obávať sa možnej postupnej marginalizácie úlohy EÚ a jej možného rozpadu?
• Čo potrebujú EÚ a Slovensko, aby dokázali čeliť výzvam v podobe nárastu krajnej pravice a geopolitických tlakov z východu aj USA?

Diskutujú: 

• Zuzana Gabrižová - šéfredaktorka portálu Euractiv.sk, ktorý sleduje dianie v EÚ
• Peter Weiss - podpredseda združenia Reštart, bývalý politik a bývalý veľvyslanec SR v Českej republike a v Maďarsku. 

Dramaturgia a moderovanie debaty: Bohdan Smieška

Tvorbu podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Nadácia mesta Bratislavy.