Skôr, ako som ťa utvoril v živote matky, poznal som ťa, skôr, ako si vyšiel z lona matky, posvätil som ťa; určil som ťa národom za proroka. (Jer 1,5)
Kniha Jeremiáš je prorocká kniha, charakteristická tónom osobného svedectva. Jeremiáš bol synom kňaza, ale sám osobne kňazom nebol. V každom prípade, v knihe tomu nič nenasvedčuje. Už v mladom veku sa Jeremiáš stretáva s Božím povolaním. Povolaním, aby priniesol vietor zo sveta večnosti tým, že bude hlásať Božiu správu svojmu ľudu. Jeremiáš pomenúva tento začiatok, toto povolanie takto: „Zaznelo mi slovo Hospodinovo.“
Slovo Božie, ktoré bolo pre Jeremiáša, malo skutočné, ďalekosiahle dôsledky! On v oveľa väčšej miere, než mnohí iní nasledovníci Pána, zažil ponižovanie, odmietanie a prekážky. Meno Jeremiáš znamená „Boh je vyvýšený“, ale byť poslom Vyvýšeného, pre posla často znamená poníženie. Najmä, keď sa Božia správa má doručiť ľudu, ktorý sa k Bohu otočil chrbtom. Ľudu, ktorý si sám určil, ako má človek žiť. Jeremiáš teda žil v dobe, ktorá sa veľmi podobala tej našej. Preto pozorne študuj knihu Jeremiáš! Boh si povolal Jeremiáša, aby išiel s Jeho správou k ľudu, ktorý Ho opustil a išiel si vlastnou cestou. V prvých dvoch veršoch čítame: „Slová Jeremiáša a … ktorému zaznelo slovo Hospodinovo.“
Žijeme vo svete, v ktorom Boh hovorí a dáva sa poznať a to skrze Jeho slovo! Môžeme Ho nájsť skrze Božie Slovo, skrze prorocké knihy, skrze svedectvo apoštolov. Stretávame sa s Ním v Slove! A skrze Ducha Svätého nám zjavuje Krista, nášho Spasiteľa.
A svedectvo o Mesiášovi, Spasiteľovi, nachádzame v knihách Mojžišových, prorockých, v Žalmoch a v Novej zmluve. V Lukášovi 24 sa píše o pútnikoch do Emauz toto: „Potom počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im v Písmach všetko, čo bolo o Ňom.“ Pozrime sa trochu bližšie na proroka Jeremiáša, muža so zlomeným srdcom. Na pozoruhodného muža! Božieho nasledovateľa, ktorý naozaj vyplakal mnoho sĺz. Celá jeho dlhá služba bola plná nenávisti a odporu, s ktorými sa stretával. On však neodpovedal rovnakým spôsobom, ale zo srdca ronil slzy starostlivosti.
Pozrime sa trochu aj na historické pozadie, keď Jeremiáš stojí a hlása slová, ktoré mu do úst vkladá Pán. V roku 640 pred Kristom sa v Judsku stal kráľom len osemročný Joziáš. Prevzal vládu po svojom otcovi, Amónovi, ktorý vládol iba jeden rok. Pred jeho otcom vládol jeho starý otec, Menašše, ktorý v Jeruzaleme vládol celých 55 rokov. I keď Jeremiáš nežil v skutočnosti v čase pod nadvládou Menaššeho ani Amóna, môže byť pre nás užitočné vedieť, čo sa dialo v Jeruzaleme ešte predtým, ako Jeremiáš urobil krok vpred a kým začal svoje pôsobenie.
Menaššeho panovanie trvalo od roku 687 do roku 642 pred Kristom. Boli to časy mieru. Avšak mieru, založeného na podriaďovaní sa mocnej Asýrskej ríši. Toto sa píše o Menaššem v 2. knihe Kráľov 21, 2: „Konal, čo sa Hospodinovi nepáči, podľa ohavností národov, ktoré Hospodin zahnal spred Izraelcov.“
V tej istej kapitole 2. knihy kráľov sa tiež píše o tom, ako Menašše zviedol ľud, takže konali ešte viac zla, ako krajiny, ktoré Hospodin vyhladil kvôli svojmu izraelskému dieťaťu. Počas panovania Menaššeho sa otvorili brány mnohým cudzím náboženstvám. Predstavte si, že národ mal dedičstvo a slávu, ktoré sú známkou Božej prítomnosti! Mali zmluvy, prikázania, bohoslužby a sľuby. Uprostred tohto ľudu boli postavené oltáre falošným bohom v Pánovom dome!
Modly, ohavnosť a nemorálnosť dovliekli do domu Pánovho a požehnávali ich. To, čo malo byť bohoslužbou, sa stalo modlárstvom! A uprostred takéhoto času, uprostred tohto úpadku sa Boh prihovára mladému Jeremiášovi z Anatótu. Je dôležité všimnúť si, že pozadím všetkého, čo sa deje v Jeremiášovom živote, je slovo od Boha!
Nikdy to nebol Jeremiáš, ktorý dostal myšlienku alebo si prial niečo povedať. Iniciatíva bola od Boha. A pre nás, ktorí žijeme v čase milosti, môže byť užitočné navzájom si pripomínať slová:
„Mnoho razy a rozličným spôsobom hovoril Boh vo...