„Bratia, nebuďte pri usudzovaní ako deti, ale v zlom buďte deti; v usudzovaní buďte dospelí.“ – 1.Kor 14:20
Niektorí ľudia akoby dospeli predčasne. Aj keď je skvelé byť zodpovedný, postarať sa o seba a vedieť si poradiť, to všetko vo veku päť rokov robiť nemusíte. Povinnosti prídu čoskoro.
Aký odlišný je život dieťaťa. Niektorí si to neuvedomujú, ale nemôžete sa opäť stať dieťaťom.
Biblia učí, že ako kresťania sa máme našou vierou podobať deťom. Ježiš povedal: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského. Kto sa teda pokorí ako toto dieťa, je najväčší v kráľovstve nebeskom.“ (Mt 18:13-14)
To znamená, že sa máme byť pokorní a uvedomiť si, že nemáme odpovede na všetko. To znamená, že musíme úplne závisieť na Bohu a veriť Mu. Ako sa roky míňajú a viera sa prehlbuje, musíme si zachovať detskú jednoduchosť a schopnosť žasnúť.
Jestvujú oblasti života kresťana, v ktorých máme byť ako deti. Nemusíme poznať všetky úskoky zla.
Na druhej strane sú oblasti života, v ktorých potrebujeme duchovne dospieť. Niekedy sa správame ako rozmaznané deti vtedy, keď by sme sa mali správať ako zrelí Boží ľudia.
Apoštol Pavol napísal zboru do Korintu: „Bratia, nebuďte pri usudzovaní ako deti, ale v zlom buďte deti; v usudzovaní buďte dospelí.“ (1Kor 14:20)
Nie je nič zlé na tom byť duchovným bábätkom, keď si nový vo viere. Ale ako bežia roky, máme dozrievať, pričom si stále zachováme detinskú vieru.