Šéf Wagnerovcov vyviedol svoje jednotky z Ukrajiny a pokúšal sa o zosadenie vojenského velenia pod vedením prezidenta Vladimira Putina. Ovplyvnilo Prigožinove rozhodnutie situáciu na ukrajinskom fronte a ich protiofenzívu? Odpovedajú analytik Pavel Havlíček, politológ Grigorij Mesežnikov a reportérka pôsobiaca na Ukrajine Stanislava Harkotová.  „Wagnerovci nepriamo pomohli Ukrajincom napríklad aj tým, že bolo zostrelených šesť vrtuľníkov," približuje šéf Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Podľa politológa bude ukrajinská armáda a politické vedenie teraz študovať, čo sa odohralo a vyvodzovať následky pre Ukrajinu. „Rozhodne to nepridalo na morálke ruských síl a môže to vniesť ešte väčší chaos do komunikácie medzi vojenskými predstaviteľmi," myslí si tiež Mesežnikov. Podľa novinárky Stanislavy Harkotovej to bude koniec Wagnerovej skupiny v podobe, akej sme ju poznali. „Síce oslabili Putina, ale oslabili aj seba," konštatuje v podcaste. Podľa analytika Pavla Havlíčka Prigožinov pokus o prevrat znamená príležitosť pre Ukrajinu. „Čím viac sa Rusi strajú o seba a majú vnútorné problémy, tým menej sa môžu starať o to, čo sa deje na Ukrajine." Podľa neho to zasiahlo aj morálku ruských vojakov. „Je psychologicky náročné, že ste nejakým spôsobom ochromení a obzeráte sa na Moskvu. Zasiahlo to aj premýšľanie vojakov, prečo sa vojna vedie a akým spôsobom," hovorí v podcaste Pavel Havlíček. Podcast nahrala Denisa Hopková.