Rizikové predchádzanie, vyblikávanie či neprimeraná rýchlosť. S agresívnym správaním vodičov sa na slovenských cestách stretávame takmer denne. Hoci sa snažíme vyhnúť nervozite za volantom, niekedy je to náročné. Ako reagovať na "myšičkárov" a čo robiť, aby sme zvládli dlhé cesty s rodinou bez zbytočného stresu? Na tieto otázky odpovedala dopravná psychologička Romana Mrázová v podcaste Autobazar.EU.

Pribúda na cestách nervóznych vodičov?

Na úvod rozhovoru psychologička Mrázová poukazuje na to, že napätie na cestách stúpa. „Neviem vám na túto otázku odpovedať, neviem, aké sú štatistiky, ale z hľadiska toho, ako ľudia zvyknú reagovať na dopravnú situáciu, tak mám pocit, že sa na cestách atmosféra zhusťuje. Ten tlak je citeľnejší aj v tej dopravnej situácii,“ uviedla psychologička v rozhovore s moderátorom podcastu Ďurom Sabom.

Ako reagovať na agresívnych vodičov

Jednou z najčastejších situácií, ktorú vodiči zažívajú, je vyblikávanie a takzvané „robenie myšiek“. V takej chvíli je podľa psychologičky najlepšie vyhnúť sa konfrontácii. „Určite nie je dobrá ani stratégia, že 'ja ti teraz ukážem a zostanem v tomto pruhu a naschvál pôjdem pomaly'. To robenie myšiek a vyblikovanie je pasívna agresia, ktorá sa prejavuje takýmto nátlakovým správaním. Úplne najlepšie je, aby sa ten dotyčný, kto je postihnutý týmto správaním, cítil komfortne, aby sa, ak je to možné, uhol, aby sa tá agresia u druhého vodiča nestupňovala,“ radí Mrázová.

Snaha o „výchovu“ týchto vodičov nemá zmysel. „Ono to nemá žiadny zmysel. To je, ako keby sme sa púšťali do hádky s niekým, kde si každý tvrdíme to svoje a neustúpime. Ak ten vodič vyblikuje, tak sa pravdepodobne niekam ponáhľa, to znamená, že nie je nastavený na to, že by bol ochotný diskutovať, alebo hľadať iné možnosti a argumenty. Keď to situácia dovoľuje, vtedy je najlepšie sa upratať z cesty,“ dodala.

Prečo agresívny vodič stojí o tristo metrov ďalej na červenej?

Častou frustráciou býva, keď vodič, ktorý agresívne predbieha, o pár sto metrov zastaví na semafore. Podľa psychologičky ide o určitý typ myslenia. „On neočakáva, že ho stopne tá červená. On skôr očakáva, že stihne cez križovatku preletieť. Môže sa stať, že takýto vodič si to otočí smerom k vám: 'Tu ma niekto zdržoval a kvôli tomu som nestihol prejsť cez križovatku'. Ide o nastavenie, ktoré taký človek v hlave má. 'Ja mám nejaký cieľ, za ním si idem a nevnímam to, čo sa deje okolo mňa inak, ako to, čo si ja predstavujem',“ vysvetľuje Mrázová.

Prázdninové cestovanie a nervozita v aute

Blížiace sa prázdniny a dovolenky znamenajú dlhé cesty, často s celou rodinou. Ako zvládnuť horúčavy a napätie v aute? Kľúčové sú časté prestávky. „Ja si myslím, že je dobré dávať si častejšie prestávky. Aby každá tá veková kategória to zvládla po svojom. Je dobré si dať pauzu, akoby si oddýchnuť od toho auta a sedenia,“ odporúča psychologička.

Dôležité je myslieť najmä na deti 

„Ak to je dlhá cesta, tak vieme, že hlavne pri deťoch je to náročnejšie. V rámci tých páuz je dobré vyhľadávať odpočívadlá, kde je aj ihrisko, alebo niečo podobné, kde to dieťa môže mať aktivity, ktoré ho zabavia. Ak sa dieťa môže aspoň na chvíľu prebehnúť, je to len dobre,“ hovorí Mrázová a dodáva: „Už keď tie deti za nami začnú v aute veľmi žiť, už to vplýva aj na rodičov. Všetci pauzu privítajú.“

Keď sa napätie stáva neznesiteľným

Hoci filmové scény s hádkami v aute môžu byť zábavné, v reálnom živote je to inak. „Nie, vôbec nie,“ potvrdzuje psychologička. „Aj keď viem, že niekedy je taká stratégia, že už tam chcem byť čo najskôr a je mi úplne jedno, čo sa vzadu v aute deje, ale nie je to veľmi dobrá stratégia. Toto všetko vytvára pocit napätia a to nie je dobré. Človeka to prirodzene vyrušuje, preto je dobré urobiť si pauzu, ale treba rátať s tým, že cesta sa nám predĺži o...