Ani tá najväčšia pokora nevyvoláva v duši nepokoj... Naopak, prináša jej pokoj, sladkosť a utíšenie. Aj keby niekto pri pohľade na svoje vlastné hriechy jasne poznal, že si zaslúži peklo, a bol by zarmútený, pokladal by sa za hodného pohŕdania a opovrhnutia od všetkých a sotva by sa odvážil prosiť o milosrdenstvo – táto jeho bolesť a smútok, ak ich sprevádza pravá pokora, prinášajú takú sladkosť a pokoj pre dušu, že ten, kto ich raz zakúsil, chcel by ich stále prežívať. Preto pokorná ľútosť nad hriechmi dušu netrápi a nedesí, ale naopak, rozširuje ju a robí ju schopnou horlivo slúžiť Bohu. sv. Terézia od Ježiša