Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je znečistenie ovzdušia najväčším environmentálnym rizikom pre naše zdravie v EU. V Európskej únii každý rok spôsobuje približne 400 000 predčasných úmrtí a vyžaduje si stovky miliárd eur na externé náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou. Obzvlášť vystavení sú mu ľudia v mestských oblastiach. Suspendované častice, oxid dusičitý a prízemný ozón sú látky znečisťujúce ovzdušie, ktoré nesú vinu za väčšinu týchto predčasných úmrtí. Dlhodobé vystavenie ľudskej populácie týmto látkam, ako aj vystavenie počas dopravnej špičky, môže viesť k rôznym zdravotným komplikáciám v každom veku, avšak osoby so srdcovými alebo dýchacími problémami sú obzvlášť ohrozené, a to v rozsahu od menších problémov s dýchacou sústavou až k predčasným úmrtiam. Za najzávažnejšie z hľadiska vplyvov na zdravie sa v súčasnosti považujú dve látky: jemné prachové častice a prízemný ozón. PM je látka znečisťujúca ovzdušie, ktorá pozostáva zo zmesi tuhých a kvapalných častíc rozptýlených v ovzduší, rozdeľujú na hrubé častice (PM10) a jemné častice (PM2,5) a menšie. Tieto častice majú rôzne fyzikálne vlastnosti a chemické zloženie. PM sa môžu buď priamo vypúšťať do ovzdušia (primárne PM) alebo sa môžu vytvárať sekundárne v atmosfére z plynných prekurzorov (najmä oxid siričitý, oxidy dusíka, amoniak a prchavé nemetánové organické zlúčeniny). Prachové častice predstavujú sumu častíc rôznej veľkosti, ktoré sú voľne rozptýlené v ovzduší. Ich pôvod je v rôznych technologických procesoch, uvoľňujú sa najmä pri spaľovaní tuhých látok a to najmä v domácnostiach (vykurovanie domácností), alebo sú obsiahnuté vo výfukových plynoch motorových vozidiel. Do ovzdušia sa však dostávajú aj vírením častíc usadených na zemskom povrchu (sekundárna prašnosť). Môžeme skonštatovať, že v sektore cestnej dopravy k emisiám PM10 a PM2,5 zo spaľovania najvýraznejšie prispievajú dieselové motory. Celkovo však najvýznamnejším podielom k emisiám PM10 a PM2,5 prispievajú malé zdroje, čiže rodinné domy. Doprava je však aj najväčším zdrojom emisií NO2 (oxidu dusičitého). Pričom početné medzinárodné štúdie uvádzajú že oxid dusičitý ohrozuje najmä deti a spôsobuje u nich vznik astmy. Tento problém je obzvlášť pálčivý v mestských oblastiach. Vo vyspelých krajinách pochádza približne až 55% tejto znečistujúcej látky z dopravy a Slovensko nie je výnimka. Zdravotné následky znečisteného ovzdušia Zo znečisteného vzduchu sa nezomiera priamo a náhle tak, ako sa náhle nezomiera na fajčenie alebo pitie alkoholu. Epidemiológia rozlišuje medzi diagnostikovanou chorobou ako príčinou smrti, napr. choroba srdca a medzi rizikovými faktormi, ktoré prispievajú k prepuknutiu ochorení, napríklad fajčenie alebo dýchanie znečisteného vzduchu. Dlhodobé dýchanie znečisteného vzduchu sa prejaví vo zvýšenej chorobnosti predovšetkým na choroby dýchacích ciest, kardiovaskulárneho systému a ďalšie. Funkcia pľúc a srdca je ovplyvnená u všetkých ľudí, ktorí dlhodobo dýchajú znečistený vzduch, a to sú v rôznej miere prakticky všetci obyvatelia. U časti z nich sa po čase prejavujú rôzne respiratórne symptómy, ktoré vedú k postupným obmedzeniam v bežných aktivitách, k návštevám lekárov a k práceneschopnosti. U časti z nich choroba môže dospieť až k nutnosti hospitalizácie, prípadne až do úmrtia. Takéto úmrtie je považované za predčasné úmrtie, keďže človek zomrel na následky choroby vyvolanej znečisteným ovzduším. Spoločenské náklady vznikajú nielen pri nutnosti liečiť chorého ale aj obmedzeniami v jeho aktívnom a produktívnom živote. Dopady znečisteného ovzdušia na zdravie populácie sa najčastejšie vyjadrujú ukazovateľom predčasných úmrtí a ukazovateľom stratených rokov života. Slovensko žiaľ patrí ku krajinám, ktoré majú vysokú mieru chorobnosti a úmrtnosti v dôsledku znečisteného vzduchu a to dlhodobo. Štúdia OECD o stúpajúcich nákladoch vyplývajúcich zo znečisteného ovzdušia uvádza, že Slovensko v porovnaní s členskými krajinami OECD a BRIICS patrí ku krajinám s